Bol si ako múza ktorá ma stretá každodenne.
Bol si to o čom len my dvaja vieme.
Bol si červená teraz si modrá...
...prestávaš tlieť.
Možno už nechcem bez toho pocitu bdieť.
Možno zostalo mi len dúfať a chcieť.
Farbistá spomienka ako dielo maliara do mňa útechu a „hrdzavé“ emócie vliala.
Kričala: „Strácaš ma!“
Láska už odviala.
Tvoril si elipsu zrazu už si temná čiara.
Šanca už odišla značím si poslednú poznámku do diára.
Básnický výrok, olejová maľba či práca dobrého sklenára.
Tak aj pocit neistoty občas ma zmára.
Stopla som však líniu dala som mu zbohom
moje nové JA víta ma za rohom.
Nie len pri cestovaní ale aj v živote niekedy príde konečná stanica. Musíme vystúpiť a počkať si na nasledujúci spoj. Ten nás posunie o krok ďalej. Zažívame nové šance a učíme sa. Konečná stanica nás dokáže očistiť...
Slnko v duši a pekné dni praje Kristína ♥
