Neodchádzame z domova, pretože sa naháňame za vysokými platmi a hrabaním peňazí. Odchádzame, pretože nám zahraničie ponúka lepšie sociálne a pracovné istoty. Ponúka nám možnosť zaplatiť bez bolesti hlavy účty, nakúpiť čo treba a ešte aj niečo navyše, dopriať si výlet či niečo ušetriť.
Neodchádzame, pretože už nechceme mať so Slovenskom nič spoločné a máme ho plné zuby. Dobre. Možno niekedy nechceme mať so Slovenskom nič spoločné a máme ho plné zuby, ale skúste nás pochopiť. Občas pohár pretečie, zvlášť ak Slovák pracuje vo firme 30 rokov stále za ten istý plat a na toto výročie dostane neuveriteľných 200,-€ do daru ako bonus! Toto rozhodne nieje motivácia pre mladých a vzdelaných ľudí..
Neodchádzame, pretože sme ochotní ako cudzinci pracovať za minimálnu mzdu, ktorá je pre nás niekoľkonásobok našej mzdy na Slovensku. Odchádzame, pretože aj keď nám chýba naša rodina a priatelia, sme ochotní pracovať ako cudzinci niekedy za minimálnu mzdu, aby sme si dopriali dôstojný život. Niekedy nás k tomu donútia okolnosti, situácia v živote. Niekedy sa nám jednoducho už príliš prevracia žalúdok z pohľadu na niektoré postavy v slovenskej politike.
Odchádzame, pretože sa nám páči žiť v krajinách, kde je poriadok. Možno to nie sú dokonalé zeme zasľúbené, raje na zemi, ale akosi sa tu usmieva viac ľudí. A to niekedy stačí. Škandály, ktoré sú u nás na dennom poriadku, sú tu na smiech. Niežeby sme to so Slovenskom vzdali, neberte nás zle. Sú aj takí, ktorí by sa radi vrátili a venovali trochu svojej životnej energie a času do krajiny, z ktorej sme vzišli. Aby aj tam bolo trochu toho poriadku a úsmevov.
Odchádzame, pretože školstvo má niekedy v zahraničí neporovnateľne vyššiu úroveň. Slovensko sa občas môže z takýchto študentov tešiť, pokiaľ sa im počas štúdia v zahraničí príliš nezapáčilo. Ak sa neskôr doma nezľaknú zamračených predavačiek, nepríjemných starých úradníčok, množstva predsudkov - a neutečú.
Odchádzame, pretože si radi vyberieme svoju zdravotnú poisťovňu. Pretože máme akúsi väčšiu dôveru voči zahraničným lekárom, aj za cenu, ktorú si vypýtajú. Pretože nás strašia príbehy zo slovenských ordinácii a sál.
Neodchádzame preto, že by sme znenávideli našu krajinu. Odchádzame, aj keď ju máme stále veľmi radi. Čomu je niekedy možno až ťažké uveriť. A v niektorých prípadoch to, bohužiaľ, už ani neplatí. Neodchádzame, pretože by nám boli ľahostajné verejné zločiny na životnom prostredí, rozpočte, ľudských právach a občanoch. Odchádzame, pretože ich už nestrpíme. Pretože aktivita nášho národa je stále veľmi slabá, pretože hľadáme v zahraničí inšpiráciu, ako by veci v štáte a živote mali fungovať. A niekedy to niektorí prinesieme aj domov, na Slovensko.
Sme aj takí, čo vedú krčmové nadávanie na Slovensko ešte aj spoza hraníc. Sme aj takí, čo sa s rodákmi v zahraničí rozprávame výhradne iným jazykom a tvárime sa, že spolu nemáme nič spoločné. Ale nie všetci. Sme rôzni, ako to už býva. Len som chcel roztrhať pár tých zaplátaných vriec, do ktorých nás občas hádžete. Nie všetci a nie vždy. Samozrejme..
