Dovolím si tvrdiť, že mojapozemská cesta je celá o hľadaní. No dôležité je nájsť určitý smer života,pritom bezpodmienečne pomáhajú ľudia, ktorí sú okolo mňa – rodina, priatelia.Prostredníctvom týchto ľudí sa mi prihovára sám Boh.
Je ťažké nájsť ozajstnýchpriateľov, ľudí, ktorí budú pri mne stáť nech sa rozhodnem akokoľvek. Ľudí,ktorým nebude vadiť, že práve dnes som si obliekla oranžové tričko.
Podľa mňa pri takýchto veciachnejde o to, čo vidím ľudskými očami, ale srdcom, ktoré mi dal Boh. Srdcomotvoreným pre týchto ľudí, srdcom prežiareným Božou láskou.
Dobrý priateľ je nenahraditeľný.„Patrí“ mu určitá časť môjho srdca. Spájajú sa s ním spomienky. Či už tiepríjemné, no existujú aj tie zlé, ktoré však slúžia na povedzme lepšiespoznanie, či budovanie vzťahu.
Priateľ je človek, ktorý mi ukážekrásy života. V zlých chvíľach ma dokáže usmerniť a dať mi nádej, ževšetko bude v pohode.
Ten, ktorý počúva moje niekedy„nudné“ slová, nekrúti nad nimi hlavou a napäto počúva i keď presnevie, ako to celé je, veď to počul už niekoľkokrát.
Je to človek, ktorý ma drží nadvodou, keď sa práve topím.
Človek, ktorý mi možno denneopakuje, aby som nerobila z komára slona.
Človek, ktorý kráča nohami nazemi, ale srdcom je v nebi.
Ktorý ma pritúli v každúhodinu, v každej situácii a nezostane zaskočený, ak náhodou zbadámoju tvár vo dverách.
Niekde som čítala:
„Pretože nie je ti každýpriateľom, kto láskavým sa spraví. Kto v nešťastí ťa neopustí, tenpriateľom tvojím je pravým. Preto pri voľbe priateľa vždy opatrný buď. Niepodľa zovňajška, ale podľa srdca súď.“
Venované tým naj, veď oni vedia,ktorí sú to. Že?
zdroj fotiek - internet
