Kristína Janíková
Tromf lásky!
Slnečný deň. Všetko by sa zdalo dokonalé. Deň sa pomaly chýli ku koncu. Slnko potrebuje opäť svoj čas na oddych. Strieda ho mesiac...
Keď spím tak utekám pred realitou, ale keď sa mi realita dostane do snov, musím vstať, pretože chcem opäť snívať... Zoznam autorových rubrík: Najvzácnejší priatelia, Viera, Sila LÁSKY, Vzťahy, Mojimi očami a srdcom ..., Človek, Z ríše kelu a zeleniny, Súkromné, Čo sa nikam nevošlo
Slnečný deň. Všetko by sa zdalo dokonalé. Deň sa pomaly chýli ku koncu. Slnko potrebuje opäť svoj čas na oddych. Strieda ho mesiac...
Ráno vstávam. Otváram oči. Prirodzené, teda aspoň pre mňa. Vidím nové ráno, nový deň. Aké jednoduché....
Ťahaj, silno! Doľava. Trošku doprava ... ešte kúsoček. Opatrne. Áno, áno. Stačí ... dosť. Hotovo. Tak to môže byť. Je to celkom také ako som si predstavoval.
Pred pár dňami sa mi otvorili „dospelácke dvere“. Už nie som to malé dievčatko, ktoré sa v kúte izby hrá s bábikou a ani malý školáčik, ktorý dostáva za svoje každé prečítané slovo či každý správne vyriešený príklad včeličku.
Neustále čakám pri telefóne. Zavolá? Prezvoní? Napíše? Dá vedieť? No každý deň zaspávam s pocitom, že zase nič. Zase uplynul ďalší deň a správy akosi neprichádzajú.
Hocikto iný by túto osobu určite nazval obyčajnou, no mne sa to tak vôbec nevidí. Je to pre mňa anjelik žijúci na zemi.