Kristína Janíková
Silu do našich dní...
Maturita predo dvermi. Obávaný odchod do zahraničia na celé prázdniny. Strach z toho, čo sa deje doma. Ako sa majú rodičia, starí rodičia, súrodenci. Príbuzný po operácii. Zmes všetkého...
Keď spím tak utekám pred realitou, ale keď sa mi realita dostane do snov, musím vstať, pretože chcem opäť snívať... Zoznam autorových rubrík: Najvzácnejší priatelia, Viera, Sila LÁSKY, Vzťahy, Mojimi očami a srdcom ..., Človek, Z ríše kelu a zeleniny, Súkromné, Čo sa nikam nevošlo
Maturita predo dvermi. Obávaný odchod do zahraničia na celé prázdniny. Strach z toho, čo sa deje doma. Ako sa majú rodičia, starí rodičia, súrodenci. Príbuzný po operácii. Zmes všetkého...
Bolo to včera. Zhodou okolností mi bolo párkrát naznačené... ešte som však netušila nič!
Pociťuje zradu a napriek tomu odpúšťa. Nevážime si Ho a napriek tomu nám pomáha...
„Som prázdny. Nedokážem uprieť oči k nebu. V srdci a v očiach neopísateľný pocit smútku, bolesti a výčitiek. Situácia, kedy nemám čo povedať Bohu. Mám pocit, že všetko vie, tak prečo by som mal k tomu čosi ja povedať? Načo?“
Cítim ako mi ktosi už dlhšie niečo šepká do ucha. No tým slovám nerozumiem. Na chvíľku nepoznaný hlas utíchne. A potom..... Obálka!
Na niektoré otázky je asi lepšie nehľadať odpoveď. Viem, že by som ich mala odsunúť bokom a počkať, kým život sám odhalí tajomstvo.
V posledných dňoch, či možno týždňoch sa mi do cesty stavajú prekážky. Prekážky, ktoré často krát nezvládam a pýtam sa sama seba, Boha a tiež priateľov, prečo sa to muselo stať práve mne? Prečo nemôžem pocítiť kúsok šťastia?
Veľa ľudí si pod dňom Silvester predstaví zábavu, alkohol, ohňostroj, ulice plné ľudí, či už mladých alebo aj starších. Zamýšľajú sa väčšinou nad príchodom nového roka. No často zabúdajú na to, čo sa udialo v starom roku. Čo prežili, čo sa im podarilo a čo naopak pokazili.