Veľký dom. V ňom úplne maličkí ľudia. Malí výzorom. Noobrovskí srdcom a láskou. Prišli. Každý z nich prišiel pre to isté.Osláviť, poďakovať, poprosiť, odprosiť, ...
Za parádneho zvuku ešte lepšie kapely si všetci vychutnávali„dotyk Boha.“ Teda ja určite. Niečo neopísateľné zaplavilo moju dušu pokojom...
Celkom som zabudla na ten deň. Výročie! Pamiatka! Spomienkana toho, ktorý sial tam, kde len ťažko dokázalo niečo rásť. Do života inýchvnášal nádej, lásku, úsmev. Odpúšťal, ďakoval, prosil na kolenách. Nebál sa...
Keď som videla všetky tie obrázky spojené s nádhernoupiesňou, len ťažko som sa dokázala ubrániť slzám. Úsmev, gestá, objatia ...
Nepoznala som ho... a zároveň som ho poznaladokonale... Miloval, do krajnosti!
Choďme aj my. Hlásajme. Smejme sa! Milujme... ako to robilon... s láskou
Nech v srdciach každého z nás ostane spomienka naJána Pavla II.
foto - internet
