.... slová, ktoré som v poslednej dobe počula až príliščasto. No, keby som ich nepočula, tak dnes či včera by to bolo celkom inak.A isto i zajtrajšok by bol odlišný.
Náš život je ako jedna veľká loď. Nebola postavená na to,aby stála a hnila v prístave. Musí sa plaviť po mori, oceáne.Odchádza z prístavu, lúči sa, tak i my sa sem-tam lúčime. Lúčime sas ľuďmi, ktorí síce žijú ale pre nás už asi dávno zomreli,s priateľmi, ktorých život volá iným smerom ... Sme ako taká loď.A na tejto lodi vesluje celkom sami. Predsa je naša. Ak sme slabí, ďalejnevládzeme veslovať, tak svoju ťarchu položíme na plecia priateľov či blízkych.Oni nás z toho dostanú, vypočujú nás. Snažia sa nám pomôcť. Aj Ježiš jetakým priateľom. Ak nemám odvahu a silu položiť svoje ťažkosti „na ramená“svojich najbližších, tak sa nesmiem báť položiť ich na Neho. Veď On znášalväčšie muky ako ja. Položil život za moje hriechy, slabosti. Som vyčerpaná, Onpríde na moju loďku, zoberie smelo a rád veslá a zmení smer plavby,tak aby som sa nerútila priamo do veľkej búrky. A tak je toi s tebou. S nami všetkými. Nebojme sa vyslať signál, vyhodiťsvetlicu, zvolať o pomoc. Ak by nás nikto nepočul tak On nás bude počuťvždy. Príde... Pomôže... Tak sa nebojme a volajme ...
„Ak neviešodkiaľ a kam a zrazu zostal si sám,
opäť počúvaššedých tieňov nárek.
Kričíš do tmypríď, nevieš kto to má byť,
Ježiš počujea chápe.“
foto - internet
