Keby som okolo seba nemala párskvelých ľudí, bolo by to iste úplne iné. Myslím, že by som sa skôr uzavrela doseba a problémy, ktoré sa mi stavajú do cesty, by som nechala plynúť,ležať nehybne na rovnakom mieste.
Bolo to už dávnejšie. Šla som dojedného „kostolíka“. Som presvedčená, že to bol zámer Boha. Bola to Jeho ruka,ktorá sa ma dotkla a nasmerovala ma tam. Tam, kde som mala možnosť počuťslová kazateľa, bez, ktorých neviem, ako by som zvládala mnohé situácie.
Hovoril o modlitbe. Priznámsa, že tak napäto, s očakávaním, čo príde ďalej som počúvala len málokrát. Každé slovo, ktoré hovoril už tak staručký, povedala by som nevládny kňazmi neprechádzali len ušami, ale vpisovali sa mi priamo do srdca.
Rozprával o tom, ako ho zovšetkého zlého dostala modlitba. Modlitba mu pomohla prežiť časy vo väzení, keďbol odsúdený, lebo miloval Boha. Časy, keď ho vypočúvali a správalisa k nemu vôbec nie ako ku človeku. Vždy sa rozprával s Bohoma dôveroval mu.
Toto isté pomáha aj mnev ťažkých chvíľkach. Aj keď sa často nedokážem upokojiť a utrieť sislzy z tváre, myslím pri tom na Boha. Na Boha, ktorý pre mňa toto všetkopripravil a má to svoj dôvod a význam.
Ak nám Boh pripravilskúšku, dá nám milosť ju aj obstáť.
Mnohí ľudia sa v ťažkýchsituáciách odvrátia od Boha. Odvrátia sa od neho, pretože nevedia pochopiť, čomá s nimi On v úmysle. Nebojme sa prijať „Boží osud“. Modlime saa dôverujme Pánovi.
Zo zlého nás dostane ibamodlitba.... tak ako aj mňa....vždy...iba modlitba....
