Stretávam sa s ľuďmi, ktoríBoha prosili modlitbami o niečo, čo by sa malo stať v novom roku, čoby mali dostať a neviem čo všetko. Zabúdajú sa však ohliadnuť na svojestopy dávno vryté do zeme. Nemyslia navďaku, na to, že neustále chcú len niečo dostávať. Ak chceme niečo dostať takmusíme preto aj niečo spraviť.
V našej farnosti jezaužívané, že kostol je otvorený niečo pred polnocou a niečo po polnoci.Prichádzajú sa tam pomodliť, poďakovať ale i poprosiť, nielen rodiny,ale i mladí ľudia zapálení pre Božie Kráľovstvo. Je nesmierne krásnea vzácne končiť starý rok a začínať nový rok práve pri jasliachmalého práve narodeného Ježiška. V kostole vysvietenom len vianočnýmistromčekmi a svetlom z Betlehemských jasieľ. Človek v tej chvílinemyslí na to, čo sa odohráva vonku, no naopak. Myslí na svoje vnútro. Na to,čo sa za celý ten „dlhý“ rok odohralo v jeho srdci. Myslí na svojichblízkych, kamarátov, možno na svoju lásku, ktorá je ďaleko či blízko. Vynárajúsa mu spomienky, obrazy tých krásnych chvíľ ktoré prežil, no i tých, ktoréboli ťažké, smutné, tie, ktoré berie ako skúšku.
Prajem aj tebe, aby si pocítildotyk Boha v novom roku. Nezabudol prosiť ale i ďakovať. Pretoževšetko čo prichádza do tvojho života ti dal Boh, len tebe... Všetko má svojzmysel, veď nevieš čo s tebou On zamýšľa...
