Jeden staručký človiečik si mňa, skôr moje srdce, získalsvojimi slovami. Úplne jasne znejú vo mne aj teraz:
„Zo zlého ma dostala modlitba. Keď mi bolo najhoršie, keď maponižovali, rozprával som sa s Bohom.“
Veľká pravda. Toto som potrebovala počuť. Každý toz času na čas potrebuje počuť. I keď z mojich vtedajšíchproblémov sa svet nerúcal, bola to pre mňa výhra. Moja osobná. Pánova rukazasiahla a priviedla ma tam. K slovám kazateľa. Viem, teraz už hej,odvtedy sa môj život zmenil. Boh mi pomohol. Slovami dona Nádaského. Začala somsa postupne uzdravovať, spoznávať Lásku. Až raz najväčšia Láska mi dala lásku.
Bola som obohatená, uzdravená, plná nádeje. Bolo mi milépočúvať i naďalej slová tohto človeka. Spočiatku sa mi moje pokusynevydarili. No postupom času, keď moje srdce potrebovalo počuť slová, pre mňavzácneho človeka, On to tak zariadil. Stretli sme sa. Párkrát. Rozprával sa somnou. Ten človek, ktorý svojimi príhovormi pomohol uzdraviť moje srdcea dušu. Boli sme spolu. Len ja a on. Hovorila som mu o svojomvnútri, ťažkostiach. Vždy mi hovorieval, aby som sa modlila.
Bolo tomu tak aj minulý týždeň. Stretla som ho. Rozprávalisme sa. Zrazu prestal hovoriť, triasol sa a odkašliaval si. Bol chorý.Pamätám si, že povedal: „V ťažkých chvíľach hľadaj oporu v Bohu, modlitbea v dobrej knihe.“ Stále to opakoval.
Teraz sa mi do očí tlačia slzy. Odišiel. Dotklo sa ma to.Nepoznala som ho tak dobre. Ale bol blízky môjmu srdcu. Naučil ma modliť sa.Hľadať oporu v modlitbe tak ako nikto iný.
Teraz je šťastný. I ja som. Za to, že som ho mohlaspoznať. Mohla počúvať jeho slová. Som mu vďačná za všetko, čo pre mňa urobil.
On ma naučil modliť sa, veriť, dôverovať, byť trpezlivou.Tak ja mu teraz ukážem akú dobrú prácu urobil a čo na zemi za sebouzanechal.
Ďakujem Vám don Nádaský. Odpočívajte v pokoji. Modlímsa...
