Obyčajné šťastie. Čo to je?
Človek je šťastný, keď môže ráno vstať z postele,pretože vie, že kdesi spal a potom aj to, že sa prebudil. Žije. Aj to ješťastie.
Je šťastný, keď ráno môže vykročiť. Prejde cez prah dverí!Má domov. Šťastie ...
Môže si obuť topánky, obliecť šaty. Dokáže to. Má nohy,ruky. Šťastie ...
Boh každučkú sekundu zosiela na človeka šťastie. Aj keď samu to práve tak nezdá. Ale neskôr to pochopí!
Šťastím je mať osobu, na ktorú sa môžeme spoľahnúť, ktorúdokážeme ľúbiť aj napriek všetkým chybám, všetkým obavám. Postaviť sa pred ňua pozrieť jej do očí. Pohľad do očí naznačuje veľa a znamená to, ževidíme. Nie sme slepí. Opäť šťastie...
Rátame so všednými vecami a nepremýšľame nad tým, akéby to bolo, keby sme nemali toto či čosi iné. Neuvedomujeme si, že to môžemeveľmi rýchlo stratiť. To čo sa ťažko buduje, na čom ťažko a dlho pracujememôže byť preč za sekundu ... To si akosi nepripúšťame. Zabúdame prejavovaťcity. Veď to je samozrejmosť. Hej samozrejmosť, ale dôležitá. Koľko rodičov byrado počulo od svojich detí o tom, ako ich ľúbia, že im ďakujú za lásku,ktorú im dali? Ako ich vychovali?
Mohla by som pokračovať do nekonečna ale tí, ktorí si toneuvedomili a nepripustili doteraz si to asi ťažko uvedomia či pripustianech použijem množstvo príkladov.
Preto prosím, aby som si aj ja vedela vážiť všedných vecí.Vecí, s ktorými počítam. Ľudí, s ktorými počítam ... aby som našlaa nikdy nestratila správny pohľad na svet. Aby som dokázala ľúbiťa nepozerať okolo seba ... Aby som si strážila šťastie zubami nechtamia za všetko poďakovala „tomu tam hore“.
A toto všetko prajem aj tebe...
Nemusí to ísť hneď... stačí krôčik po krôčiku... ale nesmiešsa zastaviť a stáť na mieste...
Treba bojovať...
Skús...
foto - internet
