
Kamenná tvár. Ustarostený pohľad. Skrehnuté srdce, leskléoči. Navôkol sa rozliehal tichý nárek. V duši spaľujúca túžba bežať. Bežaťdo neznáma. Skôr kdesi späť, na začiatok toho všetkého. Aby zmenilo tento okamih.Tak obávaný čas.
Spomienky. Tak krásne, tak nádherné, tak výnimočné. Azda tobol len sen? Klam? A čo budúcnosť? Zrazu už nie tak istá...
Srdce kričí tak hlasno. A predsa, nik ho nepočuje.Opustené, nevypočuté, zabalené v mori myšlienok. Tmavá noc a jasnerozžiarené hviezdy mu nedovoľujú odpočívať. Posledné slová prosby... bolestnévzlykanie... Smútok, trápenie, zúfalstvo, nárek sú mu sprievodcami do ríšesnov....
foto - internet