Komu posielaš tieto slová?
Čie srdce majú chytiť?
Za kým ich tvoja duša stále volá?
Koho ruku chceš cítiť?
Je to ona však?
Tá, po ktorej túžiš
a nehovor to len tak.
Viem, že ju ľúbiš.
Pravdu vravíš, jej to patriť má,
pre ňu píšem tento vdych,
veď či srdcu rozkázať sa dá?
A aj keby zrieknuť sa jej mohol bych?
Nie, nie odpoveď mi je jasná
a hockomu bez rozmyslu poviem,
ona je taká krásna,
s istotou to viem.
Nože a rozpovedz mi o nej,
aspoň kúsok duše ukáž
a neváhaj kľudne sa usmej,
zdá sa mi, že aj ty jej lásku máš.
Čo bych povedať ti mohol,
vari samotnú lásku opísať viem?
Cez ňu Boh sa ku mne zohol
a za to mu ja veľmi ďakujem.
Pre mňa je jedinou,
jej moje srdce patrí,
nechcem ísť za inou,
pre ňu prejdem aj Tatry.
Ja len prosím pokorne, tíško,
nech jej ruku stále mohol
držať pri sebe blízko,
veď pre ňu, pre to vznešená som sa pohol.
Prosím Moju lásku jedinú,
stále pri mne stoj,
nech moje srdce s tvojím sa prelína,
chcem byť iba tvoj.
Ďakujem autorovi za krásnu báseň ...
