Stále pred očami vidí jeho krásne modré oči, ten čarovný úsmev, ktorý ju vždy dokázal rozosmiať. Avšak vôbec netuší, že za tak krátku dobu sa toho môže toľko veľa zmeniť.
Naposledy čo sa môžu vzájomne pozrieť do očí a povedať si tie dve magické slová...
„Milujem Ťa,“ povie mladík a jeho tvár sa rozžiari. „Však aj ja Teba,“ odpovie skoro rutinne dievča. Keby to vtedy tušila... Auto sa pomaly rozbieha. Dievča odchádza smerom k neďalekému domu. Už zatvára dvere na dome... Náhle počuje strašnú ranu, zvuk rozbitého skla a nepretržitý zvuk klaksónu... „Nieeeeeeeee!“ Dobehne vydesená na križovatku. „Zavolajte niekto záchranku prosím, rýchlo!!!“ „Preber sa prosím!“ Už je však neskoro, mladík už nevníma všetko to dianie okolo neho. Nevníma márne snaženie záchranárov o jeho život. Nevníma slzy svojej milovanej...
Dievča stojí na rohu križovatky a díva sa na čiernu dodávku... Zrútil sa jej život...
Chcela mu toho toľko povedať, ako veľmi s ním bola šťastná, ako milovala jeho modré oči, krásne pery... Prečo sa to muselo stať, prečo nám? „Milujem Ťa!“ Dievča prešlo snáď už celé mesto, už nedokáže premýšľať, nejde to! Naraz sa znovu ocitla na tej križovatke... Tu. Tu sa to stalo. Tu sa jej zrútil celý svet! Ale za okamžik budú zase spolu, pomyslela si.... „Milujem Ťa,“ vykríklo dievča a vstúpilo na cestu...
