Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Sedela som tam, na tej lavičke úplne potichu, bez slov. Snažila som sa tomu porozumieť, ale nedokázala som si to ani len pripustiť. Vo vzduchu sa hojdal vánok nedeľnajšieho obeda. A všetky tie pocity, ktoré som vtedy prežívala boli späť. Nič sa nezmenilo a pritom je všetko celkom iné. Vidím tie dvere. A seba v nich. Stojím tam ako nejaká figurína vo výklade. Nemá, bez štipky pohybu, so slepým pohľadom a výrazom, ktorý by sa dal len ťažko opísať. Áno, také to bolo. Mala som to urobiť inak. Ako veľa iných vecí. Mala...Zrazu sa tam niekto objavil a prerušil moje myšlienky. Zdvihla som sa, nahodila som úsmev číslo 11 a kráčala za ním...
