Viem, že je ešte priskoro ale chcem Ťa o niečo poprosiť. I ja po nich túžim. Túžim po tom čarovnom okamžiku. Po napätí, s ktorým si rozbaľujem každý jeden darček. Po šťastí, ktoré ma napĺňa, keď viem, že som dostala všetko, čo som si želala. No už teraz viem povedať, že tento rok to bude iné. Neposlúchala som a možno preto budú tieto Vianoce celkom iné. Ťažké a bolestivé...
Nechcem nový bicykel a nepotrebujem ani najmodernejší telefón, pekný sveter či drahé náušnice. Celkom si vystačím s tým, čo mám. Predsa len však existuje niečo čo mi chýba. Niečo, čo by som si veľmi priala...
Objatie, ktoré ma už nikdy nebude čakať na verande. Ústa, ktoré už neuvidím smiať sa. Hlas, ktorý ma neosloví. Oči, ktoré na mňa nežmurknú. Ruky, ktoré nepohladia. Slovo, ktoré nepoteší srdce. Láska, ktorá ma neurobí dôležitou...
Viem, že žiadam veľa. Ale i tak budem čakať...
A keď ju tam hore stretneš, povedz jej, že je to tu bez nej veľmi ťažké. Že mi veľmi chýba a je mi smutno. A nezabudni prosím na to, ako veľmi ju ľúbim...
