Raz večer, krátko po bankrote, prišiel Hill domova všade bola tma. Keď otvoril dvere, videl, že Jane pripravila večeru prisviečkach. „Deje sa niečo?“ spýtal sa svojím typickým optimizmom. „No,“odpovedala Jane, „dnes budeme večerať pri sviečkach.“ Hill si pomyslel, že toje vynikajú nápad, a išiel si do kúpeľne umyť ruky. Pokúsil sa rozsvietiť– bez úspechu. Potom sa nejako prešmátral do spálne a skúsil ďalšívypínač. Stále tma. Vrátil sa do jedálne a spýtal sa, prečo nieje prúd. Jane sa rozplakala. „Pracuješ tak ťažko, snažíme sa, ale nie je tojednoduché. Nemala som dosť peňazí na zaplatenie účtu za elektrinu. Nechcelasom ťa tým zaťažovať, vyriešila som to takto.“ Hilla dojalo počínanie manželkya komentoval ho slovami: „Pokojne mohla povedať: , Ešte nikdy som ničpodobné nezažila. Nikdy nám nevypli elektrinu. ` Ale namiesto toho povedala: ,Nič si z toho nerob, raz si opäť rozsvietime. Dnes môžeme povečerať aj prisviečkach.`“
Pri čítaní tohto príbehu sa mi v mysli vynoria zvláštnemyšlienky a do srdca mi priskočia neopísateľné pocity.
Čo je tu podstatné? Na čom záleží? O čo idev tomto príbehu?
Jane nevyčítala svojmu manželovi, že všetky peniazeinvestoval do podniku, ktorý vyhlásil krach. Ani sa nenahnevalaa situáciu neriešila prípadným odchodom, či tým, že by vôbec neuvarilavečeru!
Ona len spokojným a kľudným hlasom odpovedala. Tvárilasa presne tak isto, ako každý deň pri večeri. A na tom záleží! To trebapozdvihnúť!
Ukázala manželovi kus seba. Otvorila širokú náruč.Neodsúdila ho.
Možno práve toto posilnilo ich vzťah, ich manželstvo, ichlásku ...
Čo by som ja urobil na jej mieste? Zachoval by som sapodobne?
Snažíme sa hľadať takých ľudí, ktorí nám otvoria srdcea pustia nás doňho, tak isto ako to s láskou urobila Jane?
Hľadajme aj my niekoho kto s nami spoločne zapálisviečku a nebude preklínať tmu.
Veľa šťastia ...
foto - internet
