Nemý hlas...

Bol studený zimný večer. Sedela som pri svojom stole. Môj duch kdesi lietal. Bola som neprítomná. Nevládna ruka obracala list za listom. Necitlivo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

 „Čo hľadáš?“, spýtalsa neznámy hlas. „Prosím?“, otočila som sa, no nikto tam nebol. „No čo hľadáš?“hlas zaznel znova. „Hviezdoslava, máme ho na zajtra do školy.“ „Ten jeo tri strany ďalej!“ tajuplne sa ozvalo. Otočila som pár listova naozaj tam bol. Hviezdoslav. Presne to, čo som tak dlho hľadala.  „Kto si?“ spýtala som sa ešte stále netušiac odkiaľ sa berieten čudesný hlas. „Ja som tvoj zošit. Už veľmi dlho som sa s tebou chcelporozprávať.“ dodal. Chvíľu som nedokázala nič zo seba vydať. „Nevedela som, žety vieš rozprávať.“ nesmelo zo mňa vypadli slová „Všetky zošity vedia rozprávať.No málokto si to všimne.“ povedal. „Všetky?“ „Áno, všetky len ich majitelia ichnechcú počúvať.“ „A prečo si sa mi neprihovoril skôr? „Bál som sa, že manebudeš počúvať.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Môžem sa ťa niečo spýtať?“, hlas sa mi triasol. „Jasné, žemôžeš.“ smelo poznamenal. „Aké je to byť mojím zošitom?“ V tej chvíli bolo počuť let mušky, ktoráneustále lietala hore-dolu po miestnosti. „No, zaujímavé, ale som ním celkom rád.Si dobrá študentka, dobre sa o mňa staráš a vážiš si ma.“ „Ďakujem,“utrúsila som v pomykove. „A neprekáža ti, že toľko v tebe listujem?Pravdu.“ „Hej niekedy mi to vadí, hlavne keď si nervózna a zúrivo hľadášnejaké poznámky a pritom ich toľkokrát prelistuješ. Ale zvykol som si.“ „Prepáč,“vyhrkla som. „Niekedy si to neuvedomujem.“ „Ja viem.“ chápajúc sa ozval. „Vy študentisi často krát myslíte, že sme len obyčajné veci. No aj my zošity máme svojecity. Sme šťastní, keď slová, ktoré píšete sú plné radosti, šťastia, lásky,života. No sme i smutní, keď obsahujú zápisy o smrti, negatívnesprávy či štatistiky nehôd. Myslím, že všetci sú radi, keď sú obklopení šťastím.Či už ty ako študentka, alebo ja ako kus papiera.“ „Môžem sa ťa ešte niečo spýtať?“„Nie prepáč, dnes už nie.“ poznamenal smutným tónom. „Nezabudni na toho Hviezdoslava,je o dve strany ďalej.“ dodal posledné slová a odmlčal sa.

SkryťVypnúť reklamu

Chvíľku som premýšľala nad jeho slovami. Hej, každý je rádobklopený šťastím. Pomaly som zatvorila svoj zošit a ďalej som sa tichodívala do okna, za ktorým je svet, kde všetci tužia po šťastí.

foto - internet 

Kristína Janíková

Kristína Janíková

Bloger 
  • Počet článkov:  121
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Keď spím tak utekám pred realitou, ale keď sa mi realita dostane do snov, musím vstať, pretože chcem opäť snívať... Zoznam autorových rubrík:  Najvzácnejší priateliaVieraSila LÁSKYVzťahyMojimi očami a srdcom ...ČlovekZ ríše kelu a zeleninySúkromnéČo sa nikam nevošlo

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
INESS

INESS

108 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

275 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu