Škola začala. Prvý školský deň a ja sa prekvapivoprebudím o 9.30h. Nezaspala som. Už pre mňa neplatí nástup do školy tak,ako pre každého iného školáka. Tie časy sa skončili. Dlhých 13 rokov. Teraz jeto všetko preč.
Strašne som si želala dnes sedieť v lavici. Tak akodlhé roky. Zvítať sa so všetkými. Zasmiať sa. Pokecať. A opäť sa rozlúčiť.Zaželať si ešte pekný deň a slávnostne prehlásiť: „Tak zajtra!“ Je smutnéna toto spomínať ako na minulosť.
Teraz tu iba sedím. Premýšľam. Premýšľam, čo bude ďalej. Čosa to deje. Aký to má význam. Začala sa ďalšia etapa môjho života. Len túpredošlú som ešte neuzavrela. A ani nechcem. Nechcem nastúpiť na výšku. Navýšku, ktorá bola iba poistka, úplne od môjho fachu. Nechcem začínať odznova.Stretať nových ľudí.
Problémy sa hrnú. Zväčšujú a ja si myslím, že ak sinamaľujem a ostrihám nechty, vyčešem si vlasy, všetko sa zmení.A nič. Jediné čo sa mení je pribúdajúci smútok a plač. Chce sa mi utiecťdo neznáma, schúliť sa a plakať...
foto - internet
