V poslednej dobe už dlhšie čakám na rozličné správy.Rozličné správy od úplne rozdielnych ľudí, ktorí však majú niekoľko vecíspoločných. Je to v prvom rade určité miesto, aké majú v mojom srdci.Potom to, ako si ich vážim, že pre mňa znamenajú veľa, a mám ich rada.
Som azda ja na rade, ako tospieva Igor Timko vo svojej pesničke?
„Prišiel poštár a dal miodkaz, že som na rade.“
Toto si celkom nemyslím a preto, už som na to prišla,treba len čakať. Bolo dosť prvých krokov, rozhovorov, sms-iek, požiadaviek.....
Rozhodla som sa. Treba na niektoré veci zabudnúťa akoby mi povedal jeden človek, treba sa cez to preniesť. Hm. Možno. Alenebude to také jednoduché.
Asi by nebolo jedno aj iným ľudom, keby sa ich priateľstváakoby vytrácali.Preto ktokoľvek bude čítať tieto slová, nech uváži, čo preneho priateľ znamená. Pretože sa hovorí, že najväčšiu hodnotu čohokoľvekspoznáš vtedy, keď to stratíš.
Nezabúdajme na priateľov, tak ako niektorí zabudli namňa.....
A ako je v nadpise. Som na rade, no na rades modlitbou.....
