Obávaný čas... Prvý školský deň. Prvý vysokoškolský. Štyrimesiace prázdnin ubehli a keby mám takú silu a moc – vymazala by somich. Alebo možno vrátila späť a pokúsila by som sa ich prežiť lepšie,inak.
Za tak krátky čas sa zmenilo až príliš vecí. Mám strach.Strach ako budem zvládať prijímať niečo, čo mi nie je až také blízke. Študovaťniečo, čo nepatrí k mojim naj záľubám. Snáď po roku dostanem opäť šancua potom to konečne vyjde.
Ľudia sa menia. Taktiež ich vnútro. I ja som sazmenila. Viem čo chcem v živote dosiahnuť. Mám dve kľúčové slová, mená,osoby, ktoré ma držia a za nimi si „pôjdem“. Môj fantastický chlapeca Boh. Pretože, keď už nič iné mi tento čas nedal, tak ma priblížilk nim. A to je pre mňa momentálne najdôležitejšie, najkrajšia pravda.Cítiť lásku, oporu, silu, povzbudenie...
Tak mi prosím držte palce, aby som to zase nejako nepokazila. A škola? Bude fajn. Verím – to je ten môj prvý krok!
Foto - internet
