Uprostred zhromaždenia padá zrak všetkých na truhlu. Žena.Stojí pred Jeho tvárou. Nastal okamih jej súdenia. Pozemský čas vypršal.
Ľudia stojaci navôkol s úprimným úmyslom, prosbou,modlitbou. Iní s myšlienkou: „Celý život pila, dostalo sa jej čo sizaslúžila!“ Pritom len málokto vedel, čo bolo príčinou odchodu. ...pokročilárakovina pľúc...
Je vôbec možné i v týchto ťažkých chvíľach upustiťod výčitiek, súdenia, porovnávania či klebiet? Ako ľahko vyvodzujeme dôsledkybez toho, aby sme poznali pravdu! Kúsok pravdy... Každý žije svoj život.A on, on sám je zodpovedný za to, čo koná. Pre Ním...
Nech sa vytrácajú aj z týchto zhromaždení osoby, ktorénemajú ten úmysel, pre ktorý sa ostatní zišli... Osoby, ktoré posudzujúa nepoznajú pravdu... Pretože my nie sme tí praví na to, aby sme súdili...
foto - internet
