Cítim sa lepšie, ak otvorím svoje srdce a vyhodímz neho všetko to zlé. Predsa chcem spomínať iba na krásne chvíle čizážitky. A myslím, že tak je to aj správne. Múdri človek sa predsa zozlých skúseností poučí. A veď o odpustených chybách sa nehovorívečne. Nevyhadzujú sa stále na oči.
Ľudia, ktorí síce vstúpili do môjho života, ale tak rýchloako aj prišli tak dali zbohom, zostanú zapísaní vo mne. Hlboko. V srdci.
Pred časom som nechápala určité dôvody. No teraz mi to jevšetko jasnejšie a jasnejšie. Ako mnohí som nechcela veriť, že azda saniekedy dozviem: „Prečo mi toľko dal a potom náhle odišiel? Prečo tonedokážem pochopiť a prijať? Prečo sa to muselo stať práve mne? Prečo?Prečo? Prečo? ....“ Aj keď som možno prestala na malú chvíľku veriť vovysvetlenie, tak teraz sa mi to všetko odkrýva akosi samé. Isto, mrzí ma, žeľudia, ktorí ma naučili toľko veľa o živote už nestoja pri mnea nevidia ako sa mi darí a čo ma naučili. No všetko je to ako taképoslanie. Prídem. Niečo poviem. Poradím a odchádzam. Síce často krát bezrozlúčky ale ja pevne verím a modlím sa, aby som sa s tými ľuďmistretla. Možno si niekedy budeme mávať na mori, keď sa stretnú naše lode.I moja veľká loď. Loď, ktorá pláva smerom od človeka, pre ktorého som malabyť aj ja takým „prídem, poviem, odídem“.
V jednej piesni sa spieva: „Zíde z očí, zídez mysle, aký blbec toto vymyslel?“ Plne súhlasím s autorom. Pretožečlovek, ktorý ma naučil žiť, cítiť, dýchať, keď bolo ťažko a milovať nikdynezmizne spred mojej tváre a tobôž mysle ... A možno práve pretočasto odchádzajú bez rozlúčky či vysvetlenia. Bolo by to ťažšiea bolestnejšie ...
Pane daj mi silu zvládať aj takéto prekážky a chvíleopúšťania a odchodov.
A prečo záverečná? Záverečná všetkým škaredýma zlým chvíľam a spomienkam.
Veď svet je krásny, ak si ho my takým urobíme ...
Veľa šťastia nám ... Nám všetkým ...
foto - internet
