A zrazu iskra. Taká malá hviezdička na nočnejzamračenej oblohe. Aha, svieti. A iba pre mňa.
„Toto sa mi asi iba sníva,“ opakovala som si stále. Sedímkdesi vonku pod stromom so zatvorenými očami. Sníva sa mi? Náhle otvorím očia pozriem bližšie, mrknem. Jééé, veď to nie je sen. Ale skutočnosť.
Všetko čo sa dialo mi v poslednej dobe pripomínalorozprávku. Rozprávku preto, lebo máva šťastné konce. A ten celý príbeh jemôj život s Tebou.
Neustále si mi opakoval: „Ver, keď tomu nebudeš veriť, taksa to len ťažko stane skutočnosťou.“ A mal si pravdu. Teraz to viem. Už sitú nádej nedám len tak vziať, i keď to bude ťažký boj, nevzdám sa.Oplatilo sa vydržať, počkať, veriť a modliť sa.
A aj teraz, keď nie sme spolu, tak vlastne sme. NosímŤa tam, kde sa iba ťažko niekto dostane. V srdci. Strážim dvanajvzácnejšie poklady. :o)
Ďakujem! Ďakujem Ti za všetko. Za lásku, podporu, za to, žesi, že pri mne stále stojíš.
Nezabudnem.
Tak ver. Veď zázraky sa dejú.
Ver...
foto - internet
