Nechápem

Nechápem, prečo stále túžim

po objatí akým sima objímal ty.

Občas znenazdajky cítim tvoju vôňu

a vrátia sa mi spomienky.

Bude to už skoro rok a ja stále

nemôžem zabudnúť.

Z okna vidím na tráve nás dvoch,

šťastných a smejúcich sa.

Keď sa niekde ozve tvoje meno,

strhnem sa, chcem kričať, neviem prečo.

Bolí to a som si vedomá, že

rýchlo to asi neprejde.

Verím, aj keď je to zbytočné,

že raz ma niekto, možno ty, objíme.