Priateľstvo je zvláštny úkaz. Ak ho máte a je to "to" skutočné, máte šťastie na celý život, ak nie, tak máte zas celý život čas, aby ste ho našli.
Ja som si donedávna myslela, že priateľstvo je proste medzi mnou a človekom, s ktorým sa cítim dobre a dôverujem mu. No napriek tomu k istým ľuďom cítim bližšie puto ako k ostatným... Je ľahké považovať za priateľstvo vzťah ku komukoľvek s kým sa viem zasmiať, no predsa len, len samotné rovnaké názory nič nezaručia. Pravdupovediac s mojimi priateľmi málokedy nachádzam spoločné záujmy a naše názory si častokrát absolútne odporujú. Avšak je mnoho ľudí ktorí o mne vedia rôzne veci zo súkromia, no len niekoľko z nich tuší ako to celé vidím ja. A taktiež z toho množstva bytostí len pár osôbok vie ako sa naozaj cítim, práve vtedy a nie len tak všeobecne. A týchto ľudí ja považujem za priateľov aj keď nemajú nič zo spomínaných vlastností.
Osobne stále vôbec nechápem princíp, na ktorom vzťah ako tento funguje. Považujem sa totiž za jedného z tých šťastlivcov, ktorý napriek svojmu mladému veku má hneď niekoľko priateľov, verím, že na celý život. A dnes, dnes som zažila jeden z mála okamihov, keď som si mohla vychutnať "začiatok" priateľstva. Jedného z mojich, doteraz len, kamarátov, som povýšila do "stavu priateľského". Bolo to vlastne len zavŕšenie doterajšieho super kamarátstva, ktoré čím ďalej pevnelo, a to aj navzdory faktu, že máme spoločných, podľa môjho názoru, neveľa vecí. Rozhodla som sa že tento skvelý človek si zaslúži moju dôveru a tým som ho zaradila medzi "tých mojich". Teraz len dúfam, že aj ja raz dosiahnem onej úrovne s niekým iným, kto ma bude považovať za priateľku.
