Kristína Lišková
Rukávnikovanie
Venujem eM a Bé, lebo ich oboch ľúbim. P.S.: Víno.
To nie vy musíte veriť líškam. Líšky musia veriť vám. Zoznam autorových rubrík: POÉZIA z priečinkov, LÍŠKA PÍŠE, LÍŠKA fotí a horuje, BOOK LOOK - recenzie podľa mňa, OMRVINKY, OMRVINKY II., SPAM
Ku koncu minulého roka sme si dali ešte jeden prechádzkový deň v Tatrách. Kde sa človek pozrel, samí Rusi. Mrzela nás snehová situácia, hlavne mňa a moju novú bundu J. Prechádzka po jednej z častí Tatranskej magistrály však bola veľmi príjemná.
Prechádzky mám rada. Už od škôlky. Chodili sme ulicou Hlože, na ktorej stála rozpadnutá chatrč. Ako decká sme si nahovorili, že v nej žije naozajstná striga. V Hloži je možné všetko. Ako väčšej mi odľahlo, že ten dom konečne niekto zbúral.
Doma sme mali klasický fotoaparát. Otec zrátal počet záberov a tak sme vedeli, že pri tobogane sa odfotíme už len raz, vo vode ešte dva razy. Čísla vedia niekedy veľmi obmedzovať.
Včera mohli pred Lídlom pozametať pod košíkmi. Minuli sa do jedného. Vo vnútri platilo pravidlo pardon-pardon-dovolíte pohybu, ľudia odhadzovali prázdne krabice od šampusu rovno na zem. Pritom ich vedia slušne položiť. Ale na čo.
V jednej svojej staršej básni som napísala, že len prežúvam prežité. Keď mi dnes ráno zaškvŕkalo v bruchu, spomenula som si na vlastné slová. Na to, že zase idem len jesť. Niekedy mi to všetko tu príde ako chudobná krajina s priemernými platmi, ale s plnými chladničkami. Keď zídem dolu do kuchyne viem, kde mám u nás hľadať kúsok tejto pravdy.