To by ma zaujímalo, ktorým značením mojich podprseniek sa bude riadiť, pretože obrovské rozdiely medzi označovaním veľkosti košíkov u výrobcov môžu prvonákupcovi riadne zamotať hlavu. Dalo by sa predpokladať, že veľkosti AA až DD sú označované pomerne štandardne a že veľké rozdiely nenájdete ani medzi výrobcami. Problém definitívne nastáva pri veľkostiach nad DD, kedy niektorí výrobcovia používajú DD a potom pokračujú so značením E, F, G, H, I, J, etc, iní používajú veľkosť DDD, ktorá je v skutočnosti E, a niektorí výrobcovia uprednostňujú značenie E, EE, F, FF, G, GG, H, HH, etc.
Prečo vôbec rozoberám nadmerné veľkosti? Pretože podľa štatistík ľudia vo vyspelých krajinách priberajú, ženy nevynímajúc. Dnes máte doma dokonalú 75C, o desať rokov to môže byť nemilosrdná 90E. Ani úspešný britský obchodný reťazec Marks & Spencer sa nenechal vyradiť z hry o ošatenie čo najväčšieho Brita/Britky a na trh predstavil podprsenku veľkosti J. Ponuka košíkov v spomínanom obchodnom dome donedávna končila pri veľkosti G, teraz už zakúpite i veľkosti GG, H, HH a na konci obrieho radu sa slávnostne vyníma J. V priebehu posledných troch rokov sa predaj veľkých veľkostí takmer zdvojnásobil, pričom štvrtinu predaných podprseniek tvorí veľkosť D alebo vyššie. Najpredávanejšiu veľkosťou v Marks & Spencer je v súčasnosti 36C, pred piatimi rokmi to bola 34B.
Ale vráťme sa predsa len k trochu pôvabnejším veľkostiam. Európski výrobcovia zvyčajne používajú štandardnú škálu AA, A, B, C, D, E, F, G, H, etc, čím sa im pomerne úspešne darí vyhnúť zmätkom pri výbere košíkov presahujúcim veľkosť D. Vlastním zopár podprseniek zakúpených v USA, a ak by môj milený kupoval podprsenku podľa amerického značenia veľkosti na Slovensku, domov sa s najväčšou pravdepodobnosťou vráti s kusom bielizne, ktorý by som ocenila iba v prvom ročníku na strednej škole. Naopak, ak bude tu – v Británii vyberať podľa európskeho značenia veľkostí, pravdepodobne kúpi podprsenku, ktorú prvýkrát rozbalím až po návrate z pôrodnice. A že kde je problém, keď na štítku bielizne často nájdete miniatúrnu tabuľku s veľkosťami používanými v USA, v UK, v EUR, v DE/F, etc? Odpoveď obsahuje samotná otázka. Merať si obvod hrudníka pod prsiami a cez prsia a výsledný rozdiel mi určí veľkosť košíka? Ani Neckerman sa nestrafil.
Pri sledovaní rannej show na GMTV som sa dozvedela, že môj milený svojou teóriou „mám to v rukách“ nebol ďaleko od pravdy. Momentálne jedna z najpopulárnejších britských moderátoriek Lorraine Kelly si na pomoc privolala uznávanú dizajnérku, ktorá hneď v úvode vyhlásila, že drvivá väčšina všetkých žien si kupuje nesprávnu veľkosť podprseniek, pretože v snahe dosiahnuť čo najväčšie pohodlie, si kupuje príliš veľké čísla. Pre dosiahnutie ideálneho stavu žena by mala ísť dole s veľkosťou pod prsiami, ale hore s veľkosťou košíkov. Teda nie 75B, ale 70C je to správne riešenie. Ako so zdvihnutým prstom zdôrazňovala dizajnérka, výsledkom kúpy väčšej, hoc podľa mylnej predstavy mnohých žien pohodlnej podprsenky je, že kedykoľvek zdvihnú ruky, „rozhádžu si svoje prsia v košíkoch“.
Aby som zhrnula jej rady: po prvé, zabudnite na škatuľkovanie sa veľkosťami a pri kúpe podprsenky sa riaďte zásadou „kuknem, vidím“. Po druhé, do skúšobnej kabíny si vždy zoberte niekoho, kto vám poradí (a taká distingvovaná pani sa to zdala byť). Po tretie, a tu si ako živý príklad nevkusu vybrala samotnú moderátorku, ženám boli odjakživa dané iba dva prsníky, a nie šesť, takže podprsenka, ktorá vám prsníky stlačí tak, že vytvorí medzi nimi úzku čiarku, je dobrá iba na dve veci (po zvyšok živého vysielania si moderátorka objímala plecia rukami a mrmotala „tak sa hanbím, tak sa hanbím“).
Myslím, že si rady distingvovanej dizajnérky zoberiem k srdcu a naozaj sa vykašľem na hľadanie tej najsprávnejšej veľkosti. Dve ruky vo vzduchu, prižmúrené oči a mierne pootvorené ústa budú pre mňa tým najlepším meradlom.
