Veru tak, večná škoda, že to moderátorka neurobila presne tak, ako sa to robí v detských komunitách, kde sa všetko rozhodujúce a dôkazné dáva na príslušné kôpky, alebo to znázornia guľôčky na klasickom počítadle, čo je ešte lepšie, lebo po prvých stanoviskách oboch pánov, čo prezentovali svoje postoje a predovšetkým dôkazy o danej problematike bolo by rozhodnuté! Jasné, všetci čo sú presvedčení o svojej pravde to spochybnia, ale fakty sa nedajú oklamať a zákonná norma už naozaj nie!
Rekapitulácia je teda povinnosťou a ak by ste našli v tomto materiáli, či nebodaj v realite faktov voľačo s iným obsahom či významom, pokojne s tým pracujte ako s možnosťou, čo môže ovplyvniť záver, ale už vopred garantujem márnosť takéhoto úsilia, lebo všetko je presne dané. Voľba generálneho prokurátora v parlamente bola sprevádzaná udalosťami, čo naozaj nie sú ozdobou nášho parlamentného diania a poctivosti poslancov v každodennom prístupe k svojim povinnostiam a presne s touto faktografickou hodnotou sa rozhodol pracovať Pavol Paška – bolo to nekorektné, malo to podivné podoby a pán prezident voľbu v parlamente a zvolenie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora odmietol, údajne pre prekážku v jeho osobných vlastnostiach. Ale pozor, ani to neurobil tak ako sa to zo zákona vyžaduje, bolo to celkom zmätočné a obsahovo nekorektné, lebo aj na to je dôkaz z rodu tých nezvratných!
Nález Ústavného súdu bol v tejto zvláštnej kauze celkom nezvratný, autoritatívny a znel - voľba Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora v parlamente SR bola právoplatná a je platným rozhodnutím! Viete, presne v tej chvíli malo byť všetkým stranám v tomto spore jasné, že je to rozhodnutie naozaj finálne, naša Ústava a zákony nepoznajú v takejto chvíli žiadne iné možnosti a tak je vrcholne nekorektné, ba neváham použiť klasifikáciu smiešne a nezodpovedné, ak sa strana SMER s týmto verdiktom nevyrovnala ! Stále dookola, ako vo voľajakej nekonečnej riekanke, neakceptujú nález ÚS a omieľajú svoje výhovorky a pochybnosti, ba v konečnom dôsledku si z jednej hodiny na druhú vymysleli ten zákon o pomoci Ústavnému súdu, aby sa vraj kauza vyriešila spravodlivo!
Napísal som málo výkričníkov, lebo motiváciou „tejto pomoci mali byť tajnosti v tejto ustanovizni, čo vraj ohrozujú jej činnosť“ a keď sa Slovensko takpovediac v priamom prenose dozvedelo, že to bola informácia priamo z pléna Ústavného súdu, kde sa zodpovední sudcovia rozhodli prekonať námietky obchádzaných kandidátskych práv Čentéša a predovšetkým výhrad o zaujatosti prezidenta Gašparoviča, bolo z ničoho nič viac ako jasné, že pravda má jedinú podobu! Musí sa splniť požiadavka Róberta Fica, keď verejne vyhlásil svoju potrebu – na generálnej prokuratúre musíme mať svojho človeka a to sa stane v tej chvíli, keď budeme mať v štáte moc!
Práve preto nie je počuť reč faktov, ale mláti sa prázdna slama výhovoriek, pre SMER, čo síce tvrdí, ako mu ide o Ústavnú súd ako o nenahraditeľnú a nezastupiteľnú inštitúciu Slovenska, ale pre istotu – jasné, že iba tú svoju a pre svoju potrebu, lebo prácu tejto ustanovizne ako keby ani nevnímal! Voľba Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora bola ústavná a nespochybniteľná, je právoplatná!!! Každá výhovorka, alebo prepáčte, každá vyslovená hlúposť je pre nich argument a ako keby naozaj neboli schopní pochopiť, čo je to zákon!!!
Tentoraz sa na tom podieľal Pavol Paška, dvojka v strane SMER a legislatívec s najvyššou možnou zodpovednosťou, čo ho celkom dehonestuje, lebo súc prichytený s plnými gaťami donekonečna omieľa, že to nie on, ale ten niekto utajený! SMER je čistý, korektný, čestný a ak to náhodou naozaj nie je pravda, potom platí výnimka, čo týmto vyhlasuje!
To viete, to už je fikcia, lebo až toľko bezbrehej pýchy a arogancie či klamstva neunesie pred verejnosťou ani len takáto politická strana s presvedčením, že má pravdu vždy a za každých okolností, ale čo už, sebareflexia jej vodcom naozaj chýba. Dedičstvo, povedal by som, lebo ich predchodcovia dokázali šliapať ešte aj po naozaj onakvejších humánnych či sociálnych predikátoch svojich občanov, takže zákon sem, zákon tam, ak budeme mocne kričať a búchať sa do pŕs bude to stále ešte neuveriteľné, ale azda akceptovateľné predstavenie, takže vydržať!
Veru tak a budem na veky vekov banovať, že to moderátorka takej dlhej praxe a pohotovosti neprezentovala ako tú jednoduchú hru s počítadlom, koľko je kde guľôčok pravdy a bolo by mohla Slovensku predviesť, že tá jediná v hre nepatrí strane SMER! Tú ma v svojom depozite Ústavný súd svojim výrokom o právoplatnosti voľby Jozefa Čentéša a všetko ostatné už je márnosť nad márnosti a čistý účel a vypočítavosť.
Ako alonž k tej hodine mlátenia prázdnej slamy sa Ľuba Oravová snažila dozvedieť, ako to bude vo veci voľby šéfa NKÚ a keďže Pavol Hrušovský sa nedal zviesť na cestičku voľajakých fantázií, ako to bude, o čom to bude a aká bude forma voľby, či kto to bude, lebo je tu spoločný postup Ľudovej platformy, takže všetko je v réžii vzájomnej dôvery a spoločných rozhodnutí, bol tu koniec jednoducho celkom zbytočnej akože mediálnej senzácie, lebo uznajte, o čom tá kauza Čentéš a Ústavný súd, či jeho tajomné problémy naozaj je!!?? Nech si to obraciam z každej strany, vždy je tom iba o tom istom – strana SMER má potrebu získať kontrolu nad všetkým, čo by ju mohlo brzdiť a obmedzovať vo vládnutí do všetkých dôsledkov a v tej chvíli sa na voľajaké právne jednoznačné rozhodnutie nebude prihliadať! Svet patrí iba mocným víťazom, zvykajte si!
Svoj postoj k tejto senzácii našej politickej sféry si samozrejme nemohla odpustiť ani najdlhšie činná dáma politického moderovania v televízii Zlatica Puškárová z Markízy a hoci si svoj príspevok k tejto problematike pripravila ako „bombu čo vybuchne a má dôsledky“ v tom jednom jedinom okamihu, svojim spôsobom potvrdila moje jednoznačné konštatovanie! Ako hosťa mala Pavla Pašku, jeho oponentom bol Richard Sulík, čo bolo z viacerých ohľadov interesantné, ale predbiehať nebudem! Kauza voľba generálneho prokurátora a prijatie zákona o pomoci Ústavnému súdu pod názvom doktrína nevyhnutnosti tu malo životnosť všednej podenky, niekoľko okamihov! Je to absolútne jasné, niet sa o čom sporiť, kauza je produkt účelovej snahy strany SMER ovládať štát mocensky.
Pán Paška nemal čo povedať, lebo Puškárová skonštatovala, aký bol v príslušnom čase verdikt Ústavného súdu a Richard Sulík skonštatoval, že niet o čom sa rozprávať a už vôbec nie diskutovať, lebo prezident svojvoľne obišiel svoje povinnosti a Čentéš mal byť už dávno do funkcie vymenovaný a pridal invektívu, že ak by sa v takomto duchu v parlamente rokovalo o všetkých prehreškoch a vine strany SME, bolo by viac zábavy, čo Paška samozrejme odmietol. Skromne, žiadna sila a sľubovaný boj, ale to prišlo až neskôr!
Ako keby mimochodom skonštatoval, že rozpad poslaneckého klubu SaS je na programe najbližšej parlamentnej schôdze a hoci nič nechce predbiehať, prax parlamentných demokracií je jasná a takýto, už vlastne nie klub, zanikne! A Richard Sulík v jasnej predtuche takéhoto oznamu, čo by mu pokazil celkom iste všetko budúce, mu posunul doklad s opačným stanoviskom. Ústavný súd Sulíkov pripravil nález, že aj takýto klub v poslaneckej snemovni má opodstatnenie pre svoju činnosť, lebo žiadne pravidlá ho v tomto nediskvalifikujú – niet tam o počtoch členov ani len slovko!
Ale posledné slovo mal predsa len predseda parlamentu, škodoradostne skonštatoval, že on už má pripravený materiál na rokovanie, počty členov klubu tam špecifikuje celkom jasne a je istota, že ak to v takej podobe predloží parlamentu na schvaľovanie, SaS je už v tejto chvíli iba bezprizorným účastníkom parlamentnej roboty! Akože kto sa teší nakoniec má najviac radosti, ale ktohovie, táto nedeľa v médiách bola podľa mňa pre Pašku a SMER ťažkým debaklom a hanbou.
