Nič sa nedá robiť, účel svätí prostriedky je klasika v slovenskej letore a veru ani v širokej ponuke zvyklostí iných národov nie je k dispozícii nič onakvejšie a rovnocennejšie, takže naozaj nie som zástancom tých „mierotvorcov“, čo Andrejovi Kiskovi vyčítajú militarizmus jeho odvetných krokov. Jasné, obrazne, lebo filantrop Kiska sa neoháňa žiadnou zbraňou, ale predsa len, slovo v tej správnej podobe má vlastne adekvátny účinok, ba možno aj s násobkom. Kameňom, čo narobil v Kiskovom „politickom príborníku“ šarapatu a možno aj črepiny sa stala Ficova kontinuálna verejná úvaha o jeho blízkosti, možno vraj až bytostnej, k scientologickej sekte, čo je vraj nebezpečím pre bezpečnosť Slovenska, človek s takouto danosťou predsa nemôže byť prezidentom a hoci je to už iba polovičatý arzenál obvinení – výška úrokových sadzieb v jeho obchodných spoločnostiach už naozaj prestala plniť podmienky stanovené Ficom ako úžera – nadobudol mocnejší zvuk a má oveľa väčšie množstvo zdrojov! To viete, predseda vlády a aj strany Smer má k službám naozaj široký arzenál možností a tak sa Kiska nerozpakoval ako protiargument použiť ako odpoveď tiež iba obyčajné slovo! V podobe adresne položených otázok, ktoré celé Slovensko dokáže interpretovať aj o polnoci, ale na ktoré ich adresát Róbert Fico nikdy neodpovedal a potom veru aj slovo výraznejšie, v modifikovanej podobe, s názvom trestné oznámenie.
A predstavte si, to sa vôbec nepáči oficiálnym predstaviteľom politickej publicistiky predovšetkým v tom denníku, čo považujem vlastne nepretržite za svoje noviny, v celej histórii ich pôsobenia na Slovensku a tak ako už niekoľko krát predtým, sa mi prieči postoj a výroky Petra Schutza. Prekvapujúco, lebo je to predsa len starší ročník novinárskej profesie, pamätám si ho ešte z Košíc, povedal by som z vidieckeho piesočku regionálnej televízie a možno práve preto jeho terminológii a argumentácii nerozumiem!
Porozprávam vám túto story v kontexte s realitou záverov Schutza a treba začať tým, že Kiska sa tomu tvrdeniu o svojom blízkom vzťahu k sekte scientológov bráni nedôrazne a slabo! Ba napísal, že on sa nebránil, vraj presne to neurobil a potom vraj hraničí s absurditou, ak sa dovoláva súdnej ochrany. To vraj on, keby ho obvinili z členstva v hocijakom spolku, uvádza napríklad Cosu Nostru tak povie – to je nonsens a ten čo to tvrdí je blázon a luhár! Uznajte, ako keby mal voľajaké vedomostné manko, lebo na tento spôsob obrany ten, čo tie bludy šíri vôbec nedbá a poviem to opakovane, ako to doteraz realizoval Kiska – v tom poslednom prípade povedal, že to popiera vo tri vrhy!!! Ba už je tu aj výkričník, dal si námahu dozvedieť sa o problematike viac, poprel všetko viac ako sofistikovane a hoci to nie je voľačo smerodatné, už sa dali počuť aj v sekte a odkázali všetkým, že oni s tým Kiskom naozaj nemajú nič spoločného!
Alebo je tu ešte aj iná možnosť, to čo povie Schutz Fico bude akceptovať jednoznačne, lebo ..., nuž vôbec neviem uhádnuť, čo lebo, veď s prepáčením, žiaden psí hlas do takého siedmeho politického neba nepríde a čo aké sú novinárske zásluhy autora takejto výhrady veľké, zostal by v hanbe presne tak, ako zostal Kiska keď skríkol – k scientológom nepatrím, nikdy som nepatril a trikrát nie a nie a nie! Skôr je treba obdivovať jeho rozhodnutie vziať si na pomoc paragrafy, lebo zákon by mal platiť pre všetkých, aj pre Fica, ako persónu vari celkom nedotknuteľnú a predstavte si, podľa novinára Schutza vraj Kiska premiérovi nahráva! Zrejme na smeč, lebo vraj bude čeliť otázkam v podobe perpeetum mobile –už ste to trestné podanie realizovali a bude zosmiešňovaný, lebo Fico vraj pridobre vie, že žalovať akurát jeho osobne je márne a zbytočné!
A uvádza príklady – žaloval ho Mikloš, naozaj dávno, mal pravdu, vari hypoteticky aj vyhrával, dalo by sa povedať, ale Ficova moc a obštrukcie spoľahlivo všetko brzdili, odklady bolo nekonečné a hoci išlo Miklošovi o česť, po voľajakých dvadsiatich rokoch rezignoval s pocitom márnosti boja proti takým „božským či pardon, smeráckym mlynom“! A žalovala ho aj Radičová, priebeh súdnych konaní bol reprízou tých frašiek s Miklošom, Fico nikam nechodí, nedostáva obsielky a hoci sa naša, naozaj v politike významná dáma ešte nevzdala, pochybujem, že ak bude mať Fico moc ako má teraz, alebo možno ešte väčšiu, lebo v našej politike má na to voľbou prezidenta zarobené, potom je bez šance a rezignuje na vlastné súdne víťazstvo ako Ivan Mikloš.
Ak ide Schutzovi o voľačo na tento spôsob zneužívania moci, tak je pridobre vidieť, že aj keď má Fico naozaj všetko na svojej strane, spravodlivý občan a korektný novinár už bez výhrad musia dvojhlasne kričať, najlepšie mocne a opakovane – hanba, je to porušenie práva, urobte poriadok a nie držte hubu, lebo po nej možno aj dostanete! Má pravdu ten Kiska, to trestné podanie síce naozaj nie je akurát na Slovensku a pri tomto status quo normálne, ale s odpustením, už sú tu v ponuke aj precedensy opačnej podoby!!! A dodatok, to trestné oznámenie vyvolané ohováraním pri poslednej ostrej debate pred prvým kolom Kiska už podal a ako vidieť, slovo dodržiava!
Akurát tieto noviny, pre ktoré Schutz píše takéto zvláštne postoje, čelili, aj opakovane trestným oznámeniam, alebo to pomenujem Ficovým žalobám a neboli to vôbec jednoduché či lacné kauzy! A čo je najdôležitejšie, Justícia, jasné, to ako tá Bohyňa spravodlivosti, ho neposlúchla tak ako inokedy a tá karikatúra jeho absentujúcej chrbtovej kosti mu vyslúžila „toľko slávy“, že sa dodnes musí cítiť celkom pod psa! A byť Kiskom neváham ani sekundu, treba sa brániť, to obvinenie z úžery a z členstva v sekte je iba slovom, s odpustením, teda celkom o ničom a s prázdnymi rukami nebude premiér prijateľným spravodlivým a nevinným, ani keď sa rozleje na kolomaž! Ba svoje rozhorčenie, že jeho osobné postoje adresované celému Slovensku premiér nepočúva a neakceptuje by som obratom rozšíril o žalobu na neznámeho páchateľa, čo Slovensku vyrobil mastnú dlžobu u arbitrážnych súdov v EÚ, za žaloby súkromných zdravotných poisťovní, ktorým sa zakazovalo slobodné podnikanie a ešte len potom by to malo želateľný náboj vzrušenia!
Takto by sa mi to páčilo viac, než liezť do kúta, prestať hovoriť, kľaknúť si na kolená, ale to Andrej Kiska zrejme v pláne nemá. A ako vidíte, ak mu to voľakto vnucuje, ako vraj vyšší princíp múdrosti či dobrú radu, s tým nebude žiaden normálne uvažujúci slobodný občan súhlasiť a odmietne to v jeho mene, alebo mu bude radšej držať palce!
A verte mi, radšej by som si v svojom denníku prečítal aj od pána Petra Schutza voľačo na celkom iný, než s prepáčením, takýto predposratý postoj, čo sa jemu zdá byť dobrou radou, lebo čo už, ani on už nie je až v takom aute a také nič, aby musel držať hubu a krok, ako najlepšiu „formu“ svojich postojov voči moci. Bolo by fantastické, keby ho o tom ten začínajúci politik, vlastne „militarizovaný“ amatér Andrej Kiska presvedčil tak, že všetko vyhrá! Dôveru voličov, prokuratúry i sudcov – vo veci svojej žaloby a predovšetkým to prezidentské kreslo, čo na všetkých fotografiách v SME vyzeralo skvostne.
