Tentoraz v podobe záznamov verejnej debaty kandidátov na županské posty v piatich samostatných krajoch, ktoré už sú históriou, v Prešove, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a Trenčíne, no hoci naozaj nemôžem výrobnému štábu takejto relácie uprieť snahu dobre ju pripraviť, bol v tom jednoducho nepomer poskytovaných informácií. Aby som bol celkom presný, tak pripravená publicistika v podobe reportáže – naozaj veľkoryso koncipovanej – o jednotlivých krajoch, od geografických, geopolitických a všeobecne štatistických údajov, s údajmi o priemyselnej produkcii, výrobe spotrebného tovaru, poľnohospodárskej produkcii, počte nezamestnaných, priemerných zárobkoch, školách, dosiahnutom vzdelaní a veru aj o kultúre a prírodnom bohatstve bolo veľkorysým informovaním verejnosti o naozajstnej sile a výkonnosti tých piatich samostatných krajov, ale odpustite, väčšina takýchto vedomostí je celkom iste slovenskej verejnosti známym údajom. No informovanosť absentovala v tom najdôležitejšom – o kandidátoch do volieb na posty županov sme sa dozvedeli iba to, čo ponúkla obrazovka v podobe skromnej vizitky s menom a politickou príslušnosťou a prepáčte, to je voľačo absolútne nedokonalé, vo volebnom procese je osobnosť kandidáta na výkon verejnej funkcie jednoducho tou najdôležitejšou hodnotou a v tomto prípade bola jej výpovedná hodnota skôr lotériou než informáciou!
Tú sme potom dostali v podobe flešovej podoby záznamu z verejnej besedy kandidátov, pred obecenstvom, celkom iste na voľajaký špeciálne určený kľúč pozvaným, skôr komorne naladeným a dvojicou moderátorov z TA3, ktorý celkom iste besedu viedli a sledovali pravidlo poskytnutej časovej miery, ale v tom zázname sme ich mali výhradne v podobe bezvýznamnej živej kulisy. Nepovedali nám ani slovíčko o tom, kto je kto, čím je známy či aspoň v čom je verejne činný a akú má prax ako verejný činiteľ, takže v obraze ponuky som bol iba v tej chvíli, ak som kandidáta na obrazovke osobne poznal. Viete, bez nároku na voľajakú chválu priznávam, že osobnosti, čo aspoň voľačo v slovenskej prítomnosti, aj v tej regionálnej, z mediálnej ponuky spoľahlivo spoznávam, ale verte mi, väčšina kandidátov na župana, čo bola v televíznej ponuke, mi bolo celkom neznáma.
Nepochybujte o tom, že presne viem, ako sa tento „televízny nedostatok“ riešil pri priamej produkcii, že tam to naozaj prebehlo komplexne a v ucelenej podobe, ale bez výnimiek to bolo skôr komorné podujatie než masová produkcia, lebo obecenstvo sa dalo rátať skôr v počtoch skromnejších než je údaj tisíc!! Ale hodnotenie moderátora Medzihradského, po odvysielaní záznamu, čo násobkom presiahol bežne vymedzený vysielací čas V politike, zaznelo viac ako pyšne – vraj to sledovalo viac ako 2 milióny divákov! Zrejme tak ako ja, okrem tej pripravenej reportáže o príslušnom kraji iba náhodne plynúci záznam jednotlivých diskusných príspevkov, s voľne sa striedajúcimi témami, navzájom málokedy súvisiace a s odpustením, v podobe s predpokladanou úrovňou dôležitosti vystúpení pred voľbami vôbec neporovnateľnou!
To nezveličujem a ani nepreháňam, skôr som veľkorysým kritikom, lebo ak sa na mňa nenahneváte, tak súčasný župan v niektorom z krajov sa dal porovnávať a akceptovať ako konkurencia iba s niekým rovnocenným, známym, verejne činným a zodpovednou politickou stranou či koalíciou strán do volieb nominovaným, v inej konštelácii už to bolo veru aj nedôstojné, alebo priamo smiešne! Viete dalo sa vidieť naozaj všeličo, kandidáti ktorých účasť vo voľbách je, s prepáčením, skôr pokusom o zviditeľnenie sa ako vo voľajakej súťaži o voľbu voľajakej extra osobnosti, napríklad „miss, ba skôr missák“, s ktohovie akým bonusom či profitom, ba boli tam aj takí, čo svoje vystúpenia radšej čítali z pripravených ťahákov a ak sa nenahneváte, väčšina z tých nezávislých, komunistov a hejslovákov neboli ani len treťotriednym ľudovým rozprávačom.
Ba spravodlivo, jeden taký tam predsa len bol, jeho vystúpenia boli „írečité a zábavné“, bača, ovce, bryndza a Amerika s Indiánmi a kovbojmi v kontexte s našou zaniknutou železničkou „Korytničkou“, ktorú treba vraj obnoviť a ako prepadové komando využiť družinu hôrnych chlapcov a Jánošíka vyvolávali naozaj úprimný rehot, ale uznajte, to je ako reklama volebného programu celkom márne a zbytočné.
Chcem vás všetkých ubezpečiť, že s priamou účasťou v hľadisku sa môže stať aj takáto produkcia ako tak zaujímavou a veci volieb prospešnou, ale skôr naozaj iba tak, ako sa to robí v osvedčenej podobe súboja rovnocenných súperov a nie ako ten katastrofálny zlepenec slabých, malých, smiešnych, čert vie prečo však aj tak túžiacich dať sa vidieť a počuť s tými, pre ktorých ide naozaj o vážnu vec! Lebo nič sa nedá robiť, to je vážna vec aj pre nás, voličov, to pre nás sa inscenuje aj takáto produkcia a ak ju jej organizátor pripravuje dôsledne a zodpovedne, všetko, čo tento nárok a potrebu nespĺňa, musí byť tabu! Dal by Boh a štedrý osud našej krajiny, aby sa produkcia predvolebného súboja na obrazovke TA3 z Nitry, Trnavy a Bratislavy, čo ešte bude nasledovať predsa len zdokonalila, prestala byť formálna, stala sa vážnosti volieb zodpovedajúca a ak už nič iné, tak aspoň informačne vyhovujúca a naozaj iba vážna a dôstojná.
