V poznámkach som už mal pripravený text – o ktorom som predpokladal že je opisom motívu moderátorky Puškárovej na prítomnosť Krajcera v spoločnosti Moniky Beňovej – Flašíkovej, lebo chcenie a ambície naozaj nie sú jedno a to isté. Daniel Krajcer, exminister kultúry v Radičovej vláde a zakladajúci člen SaS už má k dispozícii iba spomienky, lebo realita jeho súčasnosti je iba poslanecký post bez zaradenia – k niekomu či k niečomu a to je naozaj málo dôležitý post! Oboch si v relácii Na telo hodlala posadiť pred kamery premyslene a veru aj „vypočítavo“, nech mi odpustí, ale jej prefíkanosť a potreba odhaliť aj to najtajnejšie vo vzťahoch, osobných plánoch a v kontexte s okolím malo byť dôkazom nielen ženskej zvedavosti, ale aj investigatívy.
Žiaľ, ktohovie, prečo to nevyšlo, ale bolo to naozaj príčinou skutočnosti, že Na telo sa jej tentoraz vôbec nevydarilo, bolo o ničom, Jozef Kollár nemal nikomu a ničomu čo ponúkať a najlepšie svoje pocity „piateho kolesa na voze“ opísal vari v polovici relácie, keď celkom rezignovane Puškárovej i verejnosti oznámil, že on nikomu komparz robiť nebude, lebo nás trápi nezamestnanosť a uznajte, čo už viac a lepšie vystihuje jeho nepotrebnosť v slovenskej realite?!
Monika Flašíková – Beňová je dáma v politike naozaj doma, no svojim spôsobom sa bez svojho pričinenia či zásluh dostala do zabudnutia v domácom priestore – Brusel je ďaleko, jeho starosti sú našej politickej scéne marginálne a ako sa hovorí – zišla z mysle. Pokiaľ sa s Kollárom ešte mala o čom sporiť – to viete, filozofia SaS a rozhodnutia, čo títo liberáli v čase trvania vlády Radičovej porobili bolo bombou pod zadkom pravicovej vlády – rečnila, argumentovala a prezentovala sa celkom jasne. Liberálne strany v Bruseli vyznávajú celkom iné zásady ako títo tu, čo už nie sú, tí boli vždy za veci EÚ a nie proti nim, mali jasné programy, presne ako my v strane SMER a bolo nad slnko jasnejšie, že na to nemá Kollár ani výhovorku, nieto voľajaký argument. Sedel tam iba ako kôpka nešťastia a pocit bezmocnosti a márnosti v jeho prevedení sa môže stať symbolom beznádeje všeobecne.
Poslankyňa europarlamentu však „bola vo forme“, presne tak, ako som si ju pamätal ešte z dôb, keď bola na Slovensku doma, keď o všetkom vedela z prvej ruky a nič nám nemusela predstierať, no potom ju Puškárová akurát s využitím domácej munície s charakterom celkom zabudnutá prekvapujúco zneistila. Jej zástoj v poslaneckom zastupiteľstve BSK a kauza - záhadná kúpa a prevody pozemkov na vašu firmu, teda spoločnosť ju celkom vyviedla z miery, všetko vysvetliť naozaj nedokázala, boli to iba slová a domnienky, nie fakty a jediné, čo dovolilo zareagovať aj dávno celkom apatickému Kollárovi bolo – že správa verejných financií je dôležitá.
Príležitosť rozhovoriť sa o činnosti, čo bude predchádzať voľbám o županské kreslá a parlamenty však pani Beňovú – Flašíkovú znovu posunula do polohy uvoľnenej diskutérky. Je mi jasné, že už je to všetko absolútne dominantným predmetom jej úvah a plánov, je to dokonalý scenár, čo odštartuje sama a pravdepodobne aj za pomoci strany SMER, lebo spoločné úsilie konečne dominovať aj v Bratislave sa zatajiť nedá, ale namiesto ku krásnemu finále –ako to bude skvelé ak naše plány, programy a úsilie vyjdú, ako to bude skvelé, keď sa budem môcť Freša spýtať, prečo neurobil to a prečo nám chýba v Bratislave tamto, pribrzdila ju Puškárová celkom neočakávane.
Čo urobíte potom, keď budete zvolená, keď budete mať povinnosť riadiť župu, jej parlament a bude schôdza v Bruseli, bude zasadať európsky parlament, čo urobíte, ako tú dilemu vyriešite, čo dostane prednosť a v tej chvíli bolo jasné, že na to Monika Beňová – Flašíková odpoveď nemá! Nerozmýšľala o tom, kumulácia funkcií v jej živote sa už dávno stala samozrejmosťou, ktorú vždy vyrieši skôr náhoda a zhoda okolností, než zodpovednosť a povinnosť a odpovedala celkom vyhýbavo. Predpokladám, ba som si istá, že to ľudí ani nezaujíma a po chvíľke rozpačitého váhania dopovedala – poviem to až potom. Aspoň teda toľko úprimnosti a tejto političke celkom rád pripomeniem, že v tých starých časoch bola predsa len iná, tým nemyslím roky a krásu, ale politickú i osobnú akurátnosť a pohotovosť, s tou troškou ženskej vypočítavosti a šarmu, no teraz to bolo iba trápne divadielko, začala sa podobať Kollárovi s nulovým potenciálom!
A vedzte, že presne takto svoju prehru už trávila aj Zlatica Puškárová, vedela, ako úboho svoj čas a svoj odkaz dobe a národu využila, lebo bez váhania, ešte pred vypršaním vysielacej doby svojho Na telo avizovala potrebu pripraviť v štúdiu všetko na vysielanie preteku F1, hoci inokedy by nepremárnila ani sekundu svojho času! Bolo mi ľúto, že sklamala seba a veru predovšetkým nás, ale tak to už býva, spojením dvoch nedôležitých ingrediencií sa menu skôr pokazí než zdokonalí a v tomto prípade sa stalo presne to! Nedeľa na Markíze sa nevydarila.
