René Medzihradský sa v TA3 rozhodol v spoločnej debate hľadať možnosti spoznať podstatu fungovania agentúr na výskum verejnej mienky a debatoval so šéfmi agentúr Polis, MVK a Focus, pánmi Jánom Baránkom, Pavlom Haulíkom a Martinom Slosiarikom, čo sú v profesii už naozaj dlho, doteraz ničím nespochybňovaní, ak obídeme klasickú zlomyseľnosť nedoložených impertinencií a usiloval sa všetko spoza opony ich reálnej práce občanom priblížiť ako veci samozrejmé a potrebné.
Voľačo ako krátky kurz pravidiel, činností a povinností agentúr pre výskum verejnej mienky nás mal presvedčiť predovšetkým o tom, že je to činnosť celkom iste výhradne korektná a čestná, vylučuje sa účelovosť a manipulovanie s výsledkami, čo potom prezentujú ako výsledky informujúce verejnosť s poučením, aký zástoj v tom má potom náhodnosť a zákony matematiky a priznám sa, keďže som voľakedy ako čerstvý dôchodca potreboval vylepšiť svoj celkom sociálne špecifikovaný príjem financií, zopár rôčikov som sa stal spolupracovníkom prieskumnej agentúry Medián a viem, čo je to v praxi!
Pracovník agentúry v teréne je zodpovedná výkonná sila, v priamom kontakte s vybraným respondentom vypĺňa predpísaný formulár danej výskumnej úlohy, zodpovedá za bezchybnosť toho úkonu a potom už je všetko v réžii vedenia agentúry. Už vieme, že tie úlohy, čo sú prvoradé v zmysle záujmov verejnosti, teda volebné preferencie pred voľbami sú presne objednanou službou, ale agentúry akurát meno objednávateľa v tomto ohľade neoznamujú! Považujú to za svoju vlastnú iniciatívu a jediným riaditeľom spoločnosti, čo sa k tomu v jedinom prípade priznal bol za Polis pán Baránek a to v kontexte so zvedavosťou Daniela Lipšica, keď sa chcel dozvedieť, ako sa jeho NOVA zapísala do sŕdc občanov, ináč všetci prax agentúr akceptujú – je to ich prieskum!
Interesantný potom bol vstup hostí cez telemost, politológ Michal Horský, poslanec za Smer Ľuboš Blaha a Pavol Abrhan z KDH a verte mi, bolo si to navzájom absolútne nepodobné! Kým politológ Horský svoje vystúpenie využil na prezentáciu voľačo z vyššieho levelu politického sveta a jeho osobností, poslanec Blaha, „z posedu i z pozície“ dominantnej osobnosti vysvetľoval svoje názory akože tých, čo sú v každom ohľade nezávislí a prezentoval postoj, že podľa jeho presvedčenia priestor, v agentúrach výsledky prieskumov manipulovať, v agentúrach je! Súhlasil s Horským a s jeho spomienkovým bonmotom na Winstona Churchila, ktorý je všeobecne známy. Neverím výsledkom agentúr, verím iba tým, čo si sám sfalšujem! A dodal, že voľačo na tento spôsob dnes preferuje český prezident Miloš Zeman a finále jeho vyhlásenia – na môj vkus priveľmi teatrálneho, až púťovo hereckého znelo: Politická prognostika je celkom iste zmanipulovaná.
Pavol Abrhan bol skromnejší, KDH si prieskumy robiť dáva, svojim spôsobom je to dobrý prieskum pre kvalitu volebnej kampane a keďže pozná svet politiky dlho a spoľahlivo dobre vie, že akákoľvek možná manipulácia je možná! Nemá žiadne ilúzie.
A akurát vtedy sa moderátor Medzihradský odvážil položiť otázku, či snahu voľaktorého objednávateľa služieb žiadajúcich agentúrny prieskum sprevádzala požiadavka či objednávka voľajakej „predstavy dosiahnutých výsledkov“ a bolo zaujímavé, čo sme sa dozvedeli. Kým Haulík voľačo takéto zo svojho života celkom vylúčil, Slosiarik si s rezervou spomenul na jeden či dva, samozrejme nedokonané pokusy, no Ján Baránek má v živej pamäti tri udalosti tohto typu a zvlášť jednu telefonickú objednávku politika nám priblížil ako živý príbeh. Možno práve preto – tá otvorenosť, o reálnosti ktorej sa vôbec nedá pochybovať, lebo človek je tvor presne s takýmito danosťami – je akurát on, ako predstaviteľ tejto branže najčastejším hosťom na televíznej obrazovke.
Aby bolo jasné, o serióznosti a čestnom konaní spoločností sa pochybovať nedá a nesmie, je to zásada, čo sa nikdy neporuší a bol by to vlastne nevyhnutný koniec pre tento druh podnikania.
V štúdiu na Jednotke Marta Jančkárová privítala premiéra Róberta Fica a podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča, s ktorými absolvovala polovičku svojej relácie v celkom zvláštnej atmosfére! Premiér Fico ako keby absolvoval tréning u voľajakého mága a absolútnej jednotky prípravy politika na verejnú produkciu a nielenže sa tváril a vystupoval ako keby bol pokoj a miernosť jeho vlastnosťami, ani raz nezvýšil hlas a nič ho ako nepríjemnosť nevyrušilo! Ani len drzosť moderátorky, keď sa jej žiadalo pohľadať kontext našej reálnej politiky so zlými výsledkami Slovenska v problematike nezamestnanosti, v dopadoch konsolidácie na výsledky finančného prostredia u nás a samozrejme, predovšetkým to, ako postihujú životnú úroveň obyvateľov odvody v tej dnešnej, vládou vymyslenej podobe!
Maroš Šefčovič bol v tomto ohľade spoľahlivým „nahrávačom“, presne tak, ako sa to v zohratom tíme predpokladá a tak ma O 5 minút sklamalo, hoci náznaky voľačoho zaujímavého sa tam dali objaviť. Napríklad vo chvíli, keď bola reč o prehratom súdnom spore s Achmeou, vo veci zákazu hospodárenia súkromných zdravotných poisťovní bez vytvárania zisku a premiér sa máličko rozohnil, akože čo to vôbec splieta, veď on ešte naozaj neprehral a keby aj, tá pokuta je voľačo okolo 30 miliónov euro a on nám tým svojim zásahom ako štátu ušetril vari šesťnásobok tejto sumy, takže kde je teda pravda, ale čo už, pokračovanie sa nekonalo, hoci sa všetko plynúce ako pohoda pri obednej kávičke mohlo poriadne zradikalizovať!
Druhá polovička talkshow sústredila pred kamery protivníkov strany Smer, prišli Sulík, Matovič, Švejna a Lipšic, pozvaní za SDKÚ a KDH sa vraj ospravedlnili a reč mala byť o spoločnom postupe pravicových a pravicovo orientovaných liberálov či Obyčajných ľudí s takouto klasifikáciou vo volebnom úsilí poraziť Smer! Usilovali sa, moderátorka Jančkárová ten priestor vymyslela naozaj dobre, ba Matovič tomu všetkému dal pečať múdrej filozofie rozumného príkladu zo života! Fico všetko zľava v našej spoločnosti zjednotil, integroval, ako keby ruku zaťal do päste a aby to malo naozaj ten správny tvar a údernosť, z tej päste amputoval prsty. A teraz sa teda zjednocuje pravica, iba v spoločnom postupe sa nám môže podariť byť silnými protivníkmi, ale naša ruka si všetky prsty nechá, aby sme boli citliví, aby sme všetko odhalili, pochopili a správne klasifikovali a predviedol to krásne a kreatívne, takže som sa aj potešil. Žiaľ, hoci to malo aj pokračovanie, lebo Daniel Lipšic už má vymyslené tri podmienky spoločného postupu – boj proti korupcii, kompetentnosť ľudí za spoluprácu zodpovedných a dohodu bez výnimiek, štúdio tým naozaj úprimne nežilo. Možno to spôsobila absencia zvyšku Ľudovej platformy, osamelosť Most – Híd bola citeľná, ale skôr som presvedčený o tom, že nejednotnosť pravice v kontexte s blížiacimi sa regionálnymi voľbami a neschopnosťou vytvoriť funkčnú spoluprácu, či nebodaj spoločnú kandidátku je limitovaná voľačím na spôsob chrípkového vírusu z tej najhoršej možnej sorty!
A o nič lepšie to nedopadlo ani na Markíze, kde si Zlatica Puškárová ako svojho prvého hosťa vybrala Mareka Šefčoviča s predstavou, že naša domáca realita v kontexte s požiadavkami EÚ jej poskytne priestor na zvedavosť, porovnávanie a objavovanie, možno aj zaujímavostí či priamo senzácií, ale sklamala sa. Pán Šefčovič je muž správnych vlastností na správnom mieste a nedal sa ani vyprovokovať k voľačomu neuváženému a už vôbec nie kontroverznému, takže to všetko malo podobu manifestačnej agitky pre Smer a po voľajakých 15 minútach to moderátorka vzdala.
Lepším pokračovaním mal byť súboj názorov súčasného a bývalého ministra rezortu Práce, sociálnych vecí a rodiny, pánov Richtera a Mihála a hoci to všetko naozaj prebiehalo v podobe absolútne nekompatibilných postojov a názorov, charakter diskusie to veru nemalo! Čo jeden politik predstavil ako voľačo potrebné a predovšetkým seriózne, to bolo pre toho druhého účelové zavádzanie – to v tom lepšom prípade, alebo priamo chyba hrubého kalibru či blud a pre Puškárovú naozaj nevznikal žiaden priestor voľačo riadiť či usmerňovať tak, aby sa hľadali východiská pre občanov. Viete, ak som mal čas všímať si také drobnosti, že minister Richter asi nebude v dobrej kondícii, alebo má zdravotné problémy, lebo sa v klimatizovanom štúdiu poriadne potil a uznajte, nechcem pripustiť, že by bol voľačím vyvedený z miery, veď je sebaistým politikom bez pochybností o čomkoľvek v rámci svojej zodpovednosti a naopak, exminister Mihál tam sedel ako muž s kamennou tvárou, absolútne sústredený iba na presnú rétoriku výhrad a preto pôsobil skôr ako karikatúra než presvedčivý odporca súčasnej moci, takže to naozaj bolo iba smutné, viac nič!
A neprekvapilo ma, keď to vlastne z ničoho nič, bez voľajaké viditeľného podnetu moderátorka odpískala ako voľačo, čo už si priestor a vysielací čas nezaslúži a nedeľa so slovenskou politikou na obrazovke mala neslávny koniec. Verte mi, nebyť tej TA3, so snahou priblížiť národu prácu agentúr na prieskum verejnej mienky, čo je politická problematika naozaj iba v dôsledkoch a marginálne, bola to nevydarená produkcia. Ba vlastne aj ináč, možno je to iba čistá realita a ten politický slovenský rozmer je presne takýto – o ničom!
