Smútim, ale bol som nadšený

Naozaj dlho a spoľahlivo som sobotnú ponuku futbalu z londýnskeho Wembley štadiónu preberal s kamarátmi, susedmi a veru aj so synom a tak akosi to vychádzalo zle – nedobre, fanúšikom Manchestru United som bol takmer sám. Ten násobok hodnoty barcelonských hráčov je síce spoľahlivým kritériom vyššej výkonnosti, ale čo už, keď mi ten obyčajnejší prejav čistej akurátnosti a kumšt rovesníka Fergussona prirástol k srdcu možno akurát preto, že je to ako keby prejav schopností obyčajných ľudí a nie zázrakov za strašné peniaze. Začiatok skvelý, vyrovnanosť, úžasné nasadenie, po prvom sklamaní v réžii Rodriqueza ešte prišla radosť vzkriesenia od Roonyho, ale potom už to začalo byť jasné. Messi, Villa a hra hodná tých peňazí, čo na barcelonskej tráve to guľaté čudo vedia naháňať naozaj zázračne. Život a šport na veľa spôsobov, veď to bola dlho aj moja „živnosť“, ma naučili uznávať víťazov a tak so smútkom v srdci uznávam – FC Barcelona v tomto finále dominovala, je najlepšia a bezkonkurenčná. Srdce fanúšika krváca, ale hra víťazov je viac ako óda na krásu futbalu.. Bol to sviatok!

Stanislav Krištofík Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny