V stredu pri svojej ceste za nákupmi som si uvedomil, že všetky, pre veľkoplošnú reklamu pripravené priestory sa zaplnili bilboardmi, rovnako je to aj s plochou na to určenou v hromadnej doprave a ktoré noviny si otvoríte, tam je nielen záľaha platenej reklamy, ale aj redakčných príspevkov – to podľa toho, koho politiku príslušná redakcia obdivuje a podporuje či poslúcha a tak akosi naviac sa začína preferovať konfrontačná forma riadenej diskusie vo verejných priestoroch a samozrejme aj v televízii, lebo akurát tam sa očakáva najmasovejší dosah takejto podoby reklamy! Aj vo chvíli písania tohto blogu je na TA3 repríza diskusnej relácie s titulkom Poslanci v európskom parlamente a spolu s moderátorom Bielikom sa usilujú verejnosti predstaviť svoju výnimočnosť Monika Flašíková - Beňová a Eduard Kukan, ktorá bola v premiére vysielaná večer predtým!
Neviem, aká je sledovanosť programov s takýmto obsahom, ale nerobím si ilúzie a svojim spôsobom ma o tom presvedčil aj redakčný článok v SME podpísaný Dušanom Mikušovičom, ktorý opisoval priebeh a atmosféru v sále bratislavského kultúrneho centra Dunaj, kde sa chystali štyria lídri straníckych kandidátok stretnúť s voličmi presne tak, ako ani nie tak dávno rivali v prezidentských voľbách Kiska a Fico. Vraj je všetko v podobe ako vtedy, v ponuke sú aj koláčiky a káva zadarmo, ale desať minút pred začiatkom sedelo v sále podľa presnej informácie iba 11 ľudí a to veru pôsobilo demotivačne na všetkých prítomných, no napokon sa ich počty ustálili na neurčitej číslovke slabých sedemdesiat! Nuž neviem, ako je to so zázemím zvedavých občanov v Bratislave, pochopiteľne so záujmom o politický rozmer občianskeho života, ale v Prešove by nás bol celkom iste násobok a to nepreháňam napriek tomu, že účasť pri volebných urnách zrejme nebude odlišná od slovenského priemeru, lebo parlament EÚ a naša účasť v ňom je v širokom zábere chápaná ako formálnosť politiky. Teda tej spoločnej, nadnárodnej a hoci sa to akurát jednotlivým kandidátom tých, až takmer troch desiatok politických strán nepozdáva, nič sa nedá robiť, verejnosť ich pociťuje prvoplánovo ako persóny, čo sa usilujú za každú cenu zaujať a dostať voličské hlasy, lebo europoslanecké miesto je džob nebývalej bonity, teda v podobe politickej prestíže, ale všetci vedia a aj na to prisahajú - predovšetkým finančne. Mzda a jej náhrady predstavujú voľačo z ríše slovenských snov, aj tých odvážnych a keď som videl tie mená a čísla strán z volebnej ponuky, bolo mi jasné, že je to motivácia naozaj úžasná!
U nás v Prešove si veril predovšetkým Sergej Chelemendik, primus kandidátky č.5, spisovateľ vraj z Bratislavy, v spoločnosti ôsmich anonymných občanov na listine politickej strany zatiaľ neznámej, ale s názvom veľa sľubujúcim. Vraj Národ a spravodlivosť – naša strana a ak sa mu zadarí, ak sa nájde dostatočné množstvo recesistov a mandát získa, dosiahne úspech celkom nevídaný a žiaľ, našu krajinu dehonestujúci. Osobnosť tohto občana ja síce v občasnej ponuke mediálnej sféry, ale žiaľ, bez dosahu na veci dôležité, vážne, neodkladné či národu prospešné, alebo naopak „škodiace problémy“, no jeho túžba konečne sa mať a dostať sa do povedomia väčšiny národa ho presvedčila - do volieb treba investovať! Neviem, koľko do toho „vrazil“ súhrnne, ale v Prešove má niekoľko bilboardov, predovšetkým na veľkých sídliskách a ak mu to nezaplatil voľajaký neznámy sponzor, pravdepodobne sa zadlžil, lebo o spisovateľoch jeho formátu sa traduje to známe z histórie –chudobný – ako vraj kostolná myš!
Ale predstavte si, rovnaké chúťky mať sa konečne na úrovni prezentujú aj iní dobrodruhovia, čo ja viem, Strana občianskej ľavice uvedená ôsmimi menami na listine s číslom 25. Dvojka tejto strany, čo sa na nás v Prešove usmieva plná očakávaní z tej velikánskej reklamy popri ceste, je 30 ročný advokátsky koncipient Marek Géci, JUDr., z Ludaníc, čo je ešte jednoznačnejšie vyjadrená túžba dať o svojom sne vedieť celému Slovensku!
Celkom iste podobný scenár svojej šťastnej budúcnosti snívajú aj kandidáti strany TIP s číslom 10, čo je zoznam 13 mien, z ktorých až dve vykazujú známky dospelosti a životných skúseností vekom, 33 ročný líder zamestnaný ako projektový manažér a 40 ročná vysokoškolská učiteľka, ináč je to omladina v širokom zábere študent, študentka, aktivistka, raper a veru aj kúzelník, čo by malo zrejme zaručiť úspech tejto komunity, čo tiež investovala s nádejou v slovenskú nezodpovednosť a zmysel pre srandičky, srandičky! Lebo vraj mladosť má dostať šancu, no povedzte, to je slogan vyjadrujúci naozajstné hodnoty.
Verte mi, pri svojej účasti pri týchto voľbách si dám za úlohu dozvedieť sa, kto tie strany a ich kandidátov reprezentuje a dám si predstaviť zástupcov týchto politických strán vo volebnej miestnosti. Bude ich v prvej línii mojej zvedavosti viac, lebo iba tak narýchlo – č. 22, Strana moderného Slovenska má lídra Jozefa Golonku, č.7 s názvom 7 statočných – regionálna strana Slovenska, č.15 je Kresťanská slovenská národná strana s jednotkou Jánom Slotom, č. 16. zasa modernizované HZDS s novým menom Strana demokratického Slovenska, ktorej velí dôchodkyňa Irena Bielohorská a podopiera ju z druhej priečky tiež čiperný senior Sergej Kozlík a veru aj s číslom 18 Vzdor – strana práce, kde je register tých, čo chcú dobre zarábať a nenadrieť sa, naopak, robiť to s nadhľadom a s poslaním v mene slovenského ľudu jednoducho skvostný. Lídrom je izolatér, zaujme vás celkom iste na druhom poste politológ, je tam aj dvojica študentov a potom už dominujú robotníci, lebo čo sa dá robiť, v tejto profesii by bol zárobok europoslanca ani nie sen, ale veru zázrak!
Nechcem byť dôsledný štatistik a moja ponuka záujemcov uspieť vo voľbách nebude komplexná, skôr sa vrátim k problematike volebnej účasti. Žiaľ, takáto viac ako nekorektná kulisa a chabé výsledky doterajšej reprezentácie našich europoslancov, v tom zrejme začarovanom počte trinásť persón, čo je naša vypočítaná kvóta, celkom iste neprinesie nič nového a lepšieho ani do budúcnosti. A tak akosi naviac, ba poviem to nahlas a naschvál, akurát teraz sa EÚ pasuje v ťažkom boji s Ruskom o charakter Ukrajiny, ale veru aj Slovenska, veď to celkom iste cítite sami, my, teda naša vládna reprezentácia a EÚ, to naozaj nie je o tom istom!
A tak akosi naviac si to neuľahčujeme ani individuálnym úsilím hovoriť o eurovoľbách vážnejšie a zodpovednejšie, lebo študenti zo 62 stredných škôl Slovenska mali možnosť „zahrať sa“ na zodpovedné persóny a voliť ako keby naozaj! Malo to nielen podivný priebeh, ale veru aj výsledky a to nepreháňam. Mládež preferovala známe osobnosti, teda predovšetkým z vládneho Smeru, ale nesmiete sa diviť, že Kotlebova ĽSNS by podľa ich hlasovania mala rovnaký počet poslancov, ba Kotleba, brat toho župana z Banskej Bystrice bol najúspešnejší v zisku preferenčných hlasov. Všetko to divadielko pripravili a režírovali ľudia z Inštitútu pre verené otázky, tvrdia, že to nebolo v ničom reprezentatívne, ale vraj vzorka týchto „voličov“ nebola malá a treba to považovať za varovný signál!
Kto chce odovzdaním svojho hlasu povedať viac a má záujem preukázať, že je nielen Slovák, ale aj občan Únie a vysloviť sa v týchto voľbách v mene jej kreditu, ten by mal byť nielen aktívnym voličom, ale tak akosi samozrejme voliť aj takých slovenských politikov, ktorým je postoj zjednotenej Európy aj našim záväzkom! Ináč to bude ešte horšie, nielen nás bude voliť málo, ale veru aj nezodpovedne a uznajte, naše škody narastú!
