Tak trošku odbočím, ten priestor kde sa konala tlačovka ma viac ako nepríjemne zaskočil, lebo predstava bohatstva bankového sektoru, ktoré podľa filozofie strany SMER a predsedu Róberta Fica treba radikálne zdaniť na viacero spôsobov, zabehaných a aj neodskúšaných, mi ako výstavná skriňa na závidenie nepripadala. A dvakrát príjemne sa netváril ani guvernér Makúch , bol iba formálnym účastníkom brífingu, nepovedal ani slovko nad rámec predpísaného protokolu a bolo viac ako jasné, čo je za tým!
Zaznelo to samozrejme aj nahlas, Róbert Fico Slovensku oznámil, že potreba šetriť má v kolónke zvýšiť príjem štátneho rozpočtu celkom iste jedno tabu – všetko spojené s chudobným obyvateľstvom, čo je v našej realite vari väčšina národa – žiadne zvyšovanie daní, teda predovšetkým DPH! A naopak, bohatým, ako sú napríklad aj banky, sa z tých súčasných 0,4 % musí stať viac a naviac, odvody musia zasiahnuť aj sféru finančných transakcií, lebo bohatstvo treba využiť pre všetkých!
To je legenda, vytvorená stranou SMER v kontexte s fiškálnou povinnosťou avizovanou Bruselom a prijatou aj našim parlamentom vlastne „v reálnom obleku nevyhnutných potrieb“, ale na druhej strane má samozrejme aj svoje úskalia, ktoré SMER celkom ignoruje. Bolo to cítiť aj na tomto stretnutí, hoci guvernér NBS nepovedal nahlas ani len jedinú výhradu, ale konštatovanie, že bankový sektor je pripravený vo veci rokovať a hľadať východiská mal celkom formálnu podobu. Bez čísiel, bez idey, bez nadšenia! A tak radšej všetkým pripomeniem postoje finančných expertov z celého sveta – ak sa siahne na zisk takýchto finančných ústavov, čo zisk tvoria, akumulujú a následne okamžite roztáčajú v nových perspektívnych aktivitách podnikania a investícií, čo spoločnosť posúvajú iba vpred je akceptovateľná iba v presne určenej medzi rizika!
A teraz pozor, to už nie je fáma, ba vlastne ani senzácia a legenda už vôbec nie, iba fakt – NBS vie už dnes celkom jasne, že možnosťou tejto centrálnej ustanovizne slovenských financií je iba nadiktovaná realita! Aké bude to ich zdanenie zisku, aké budú ich možnosti zveľadenia ziskov pre potreby krajiny neovplyvnia ani keď sa na hlavu postavia, vláde a Róbertovi Ficovi do „žiadnej kapusty nikto nepolezie, ani keď sa na hlavu postaví. NBS už vôbec nie, dostanú to vládnym ediktom a basta! Rozumiete?“
A potom už sa to skladalo do takej tej prirodzenej skladačky legiend pre potreby verejnosti, teda dôverčivých ľudí. Vyvarujeme sa pri vládnutí tohto kabinetu všetkých doterajších chýb a omylov, vo všetko bude iba nový, korektný a čestný prístup k problematike i persónam, malo to byť vidieť predovšetkým pri skladaní vlády na jednotlivých postoch, všade mala dominovať profesionalita a výhradne vysoká odbornosť a etika vzťahov i charakterové hodnoty, ale tento zázrak sa skončil presne tak spoľahlivo, ako sa aj začal - fáma je ekvivalent klebety bez opodstatnenia a významu, presnejšie, je to účelový prostriedok ako prikryť perinou neviditeľnosti klamstvo.
Kabinet vznikal celkom ako lavína – padlo jedno meno kamaráta, vzápätí druhé a potom už sme mali „súpisku“ v ucelenej podobe ako osvedčené menu a keďže som spravodlivý, tak ešte stále som tie ostrovčeky výnimiek nestraníckych nominácií akceptoval. Jasné, iba do chvíle, kým z AZZZ zodpovedne neoznámili, že nominácia pána ministra Tomáša Malatinského nie je v ich réžii, ale že je to výber pána premiéra Fica a potom už to bolo ako „prietrž politických mračien!“ Kšefty s Pentou, stavba domu s Haščákom, na tej celkom extra nadobudnutej parcele, výhodný prenájom, čo rešpektuje samozrejme aj premiér, veď obchodník sa naozaj musí predvádzať, fakt, že spolu s Jozefom Brhelom plachtí na vodách u nás i vo svete si ani netreba všímať a vôbec, veď nikto z týchto ho do vlády nenavrhoval! A tak celkom iste chybu urobili v AZZZ, keď tú nomináciu vylúčili aj tam a vyberte si, komu budete veriť tak naozaj!?
A zasa spravodlivo – všetci vo vláde tvrdia, nový minister Richter zvlášť nahlas a presvedčivo, že zákonník práce sa musí „zrekonštruovať“ celkom nevyhnutne, ako prvá povinnosť nového kabinetu a je dobré vedieť, že akurát minister hospodárstva, ten čo do nej nastúpil z vedenia AZZZ nám ponúka osobný postoj – to nie je jeho presvedčenie, naopak, jemu ten súčasný zákon vyhovuje, presne tak, ako všetkým zamestnávateľom Slovenska! Aha ho, hovorí sa, ak je voľačo možnou senzáciou a dodávam, uvidíme, čo a ako bude tak naozaj!
A je tu samozrejme aj rovina nižšej významovej úrovne, ministerstvo spravodlivosti a jeho minister Tomáš Borec pred nástupom do funkcie vyjadril jednoznačne. – budem proti žalobám sudcom voči štátu, chcem pokračovať na ceste vytýčenej Žitňanskou a všetci odborníci i laická verejnosť očakáva, ako to bude vo vzťahu k predsedovi Najvyššieho súdu Harabínovi. Aby bolo jasné, už sa aj tu črtá senzácia – SMER nominuje do funkcie štátnej tajomníčky k ministrovi Borecovi sudkyňu Moniku Jankovskú, čo má žalobu na štát vo veci ujmy na mzde podanú a naviac, konvenuje k sféram okolo Harabína, ako sa už spoľahlivo dalo identifikovať a pri svojom menovaní do funkcie by sa tej žaloby mala verejne vzdať! Jasné, do podstaty veci nikto nedovidí, hlava si svoje tajomstvá stráži spoľahlivo, ak sa jazyk udrží na uzde a ktohovie, ako to bude napokon v praxi a ako si bude hlavu či charakter musieť lámať akurát nový minister!?
Pre úplnosť, ešte jedna výnimočnosť skladanie vládneho kabinetu stojí za povšimnutie – štátny tajomník na ministerstve pôdohospodárstva pri extra odborníkovi Ľubomírovi Jahnátkovi - Stanislav Becík. Stal sa naozaj zaujímavou figúrkou v rukách premiéra, s ktorým už mal v jeho prvom kabinete tú česť spolupracovať a chvíľku bol, no potom zasa nebol figúrkou s číslom jeden pre tento rezort, lebo je naozaj odborník, „hospodár a gazda“, ako sa hovorí, vzdelaním i praxou a samozrejme aj záujmami, ale byť iba tajomníkom odmietol! Jednoznačne, no ktohovie prečo na jeho menovaní záležalo predovšetkým premiérovi, prehováral ho, presviedčal a podarilo sa mu to, lebo Stanislav Becík opakované menovanie prijal! Má však zrejme zásady, byť dvojkou pri takej profesionálnej nule sa mu „zhnusilo“ tesne pre tou inauguračnou slávou a oznámil svoje nie definitívne! Takže radšej ani nehádajte, už aj predseda vlády teraz vie, že tento rezort „kočíruje fachman na slovo vzatý“, čo žiaden záprah a ten konský či gazdovský zvlášť, naozaj nikdy neviedol!
Rovnako je to však až doteraz aj na školstve! Koho si vyberie, alebo koho SMER nájde pre Dušana Čaploviča je zatiaľ tajomstvo, ale fámy už svetom poletujú – mal by to byť profesionál, aby sa veci v rezorte celkom nepopsuli. Treba iba dúfať, aby sa našiel, aby prežrel krivdu a aby sa mu nevzpriečila v krku ako Stanislavovi Becíkovi, lebo potom už naozaj nebude o čo stáť ani v tom vzdelávaní národa!
A najväčšia senzácia ešte iba prišla - včera sa svet dozvedel, že vláda Ivety Radičovej urobila svetový rekord míňania peňazí z rozpočtu, keď v priebehu "chvíľky" rozhádzala 500 miliónov eur a spôsobila nevídaný deficit. To viete, odborníci hovoria ináč a o inom, pamätníci veru o "lepších výkonoch" z rokov 2009 a 2010, keď to na Slovensku "kormidloval SMER", ale pravdou je aj to, že treba dodržiavať líniu. Už pri odchode Róberta Fica do opozície sa doktrína - koalícia neplní sľuby a Radičová klame uplatňovala spoľahlivo a žiadna nová kultúrna politika na tom nič nezmení ani teraz, takže žiadne také, že lož má krátke nohy! Kdeže! Možno tak trošku, ale aj tak, ak sa z nej stane senzácia bude možno aj legendou a uznajte, to za tie fámy jednoducho stojí, no nie?!
Senzácie, fámy, legendy
Presne tieto slová, už ako reálne hodnoty hodné nielen povšimnutia, ale celkom jednoznačne aj hodnotového valóru ma napadli presne v tej chvíli, keď som sa pozeral a počúval brífing v budove Národnej banky Slovenska, kde sa jej guvernér Jozef Makúch posadil pred kamery a zvedavých novinárov spolu s premiérom Róbertom Ficom a ministrom financií Petrom Kažimírom z príležitosti štartu druhého kabinetu Ficovej vlády do levelu vládnutie v repríze. Téma bola daná Róbertom Ficom – sme vláda jednofarebná a potrebujeme odbornú oponentúru, prejavený záujem a kontrastné názory vlastne na všetko, s čím prichádzame pred verejnosť a Národná banka, ako centrálny správca štátnych zdrojov je jasnou prioritou nášho interesu. Všetci vieme, aké úlohy nás čakajú, ako ich musíme zabezpečovať a akurát to bol dôvod nášho pracovného stretnutia. Jasné, atmosféra bola strohá, formálna, úsmevy povinné a tak akosi najviac to vysvetľoval účel návštevy v skratke. Prišli sme povedať, koľko musíme ušetriť, vysvetliť, ako to robiť nesmieme a oznámiť, aké sú naše rozhodnutia.