Bolo to prednostne naše, celkom domáce, aj s paralelami i protikladmi, aby to malo patričný konfrontačný náboj, bola toho celá novinová stránka a naozaj som si mnohé jeho postoje, odkazy, názory a prezradené životné kréda čítal aj opakovane. Dôvodom nebol slovník, alebo nebodaj konštrukcia viet, kdeže, príčinou bola úprimnosť poskytnutých informácií, úsilie predstaviť sa ako rétor s pevným názorom na všetko, čo súvisí s jeho rozhodnutím stať sa slovenským prezidentom! Ako sa hovorí, napriek všetkému, lebo je mladý, neskúsený, naviac, podľa mnohých konzervatívny a možno až bigotne veriaci a predsa aj priveľmi škriepny, individualista a s ohľadom na finančnú nezávislosť skôr iba mierne solventný než zbohatlík – bez urážky, čo je dôležité predovšetkým v súvislosti s novým obsahom volebného zákona.
Začnem tým, čo si dal zrejme ako utajené motto, ale redaktor SME Miroslav Kern nám ho vedome prezradil a urobil dobre, lebo lepší ťahák k čítaniu toho svojho produktu už vymyslieť ani nemohol. Nezávislý poslanec parlamentu, pôvodne s príslušnosťou k strane KDH, Radoslav Procházka, 42 ročný verí, že v prezidentských voľbách porazí favorita favoritov Róberta Fica!
Bolo celkom milé, ako celkom dadaisticky Procházka vysvetľuje, prečo by sa mal stať miláčikom voličov – bude dobrým prezidentom, vie čo má prezident robiť, bude to robiť a bude to chcieť robiť dobre! Vraj ponúka unikátnu kombináciu skúsenosti s mocou a odolnosti voči jej zvodom a má to už akurát pre prezentáciu na verejnosti vymyslené ako slogan. Je to vraj symbióza sily, hustoty a rýchlosti a prevedená do reality výkonnosti to znamená tieto samozrejmosti.
Sila spočíva v istote, že prezidentský úrad nepotrebuje na zotavenie po rokoch politickej služby, ako vyznamenanie do dôchodku, či ako zavŕšenie kariéry, ale naopak, má presnú predstavu, čo v tom úrade bude robiť zo všetkých svojich síl!
Hustota znamená, že nie je žiadna cintľavka, naopak, v pokojne sediacom dave sa samozrejme postaví, vypýta si slovo a aj si všetko, čo povedať má povie. Nepokakal sa ani vtedy, keď sa ako parlamentný elév dostal do televízneho súboja s Ficom a veru ani vtedy, keď ho ostrieľaní kozáci z jeho vlastného poslaneckého klanu tlačili do kúta a chceli, aby hlasoval tak, ako sa to im zdá byť správne.
Nuž a rýchlosť podmieňuje jeho schopnosť adaptovať sa na prostredie v parlamente a v politickej aréne vôbec a potom veru aj v tom, ako si vydobyl v kolektíve vlastných aj u oponentov autoritu a rešpekt, čo veru naozaj nie je samozrejmosť!
Chce byť vraj silným prezidentom, ale nie v takej podobe, ako to teraz Európe prezentuje Miloš Zeman, lebo podľa jeho kritérií osobnej mravnosti už je to za hranou s takýmto označením, už je to voľačo, čo sa musí zložito vysvetľovať a aj tak sa ospravedlnenie nedá nájsť! Je to jednoducho prešľap, s použitím športovej terminológie.
Svoju originalitu v myslení využíva aj vtedy, keď vysvetľuje svoj vzťah k pomerom čo vládnu v strane KDH, alebo v celom kresťanskom hnutí Slovenska a kritizuje zotrvačnosť v postojoch a predovšetkým v činoch členskej základne! Musí dominovať kreativita, aktívnosť v každom ohľade a predovšetkým s cieľom spoločnosť tejto republiky posunúť k vyšším métam, doma, aj smerom k svetu a to znamená nikdy sa neuspokojiť! A práve preto sa s KDH rozišiel, starí členovia prostredie politickej strany zneužívajú ako svoje léno, vládne zotrvačnosť a občas si veru pomýlia aj základné veci v politickom systéme.
A to sa vraj nemohol naučiť z kníh, k tomu sa dopracoval praxou v poslaneckej robote a naozaj sa mi pozdávalo, v akých kontextoch to vysvetľoval. Ničomu sa nevyhýbal, opísal svoj život normálneho otca rodiny so starosťami všednými, mimoriadnymi aj exkluzívnymi, lebo je tu aj pohľad politika na svet a jeho problémy, napríklad postoj k marihuane, problematika registrovaných partnerstiev, homosexualita vo všeobecnosti, nezamestnanosť, sociálne zákony v kontexte s rodinnou politikou štátu a najväčším prekvapením pre mňa sa stal jeho osobný postoj k svojim vlastným prezidentským sokom. Ján Čarnogurský a Pavol Hrušovský, osobnosti KDH, čo sú v súčasnosti jeho kolegovia, kamaráti, ale v genéze vlastného dospievania a dozrievania jeho životné vzory, idoly, hrdinovia, teda voľačo neuveriteľne mocné a život a jeho normy i zásady formujúce.
Tak akosi nedefinovateľne preferuje Jána Čarnogurského, s ktorým sa kontaktoval vlastne ako žiak s učiteľom v roku 1990, keď sa formovalo ako občianska sila slovenské kresťanstvo a vzniklo KDH a iba o voľačo neskôr už sa spoznal aj s Hrušovským. Ak by si mal medzi nimi vybrať, bolo by to neuveriteľne problematické, lebo ich má úprimne rád, sú to priatelia, ale predsa len, prednosť by vraj dostal Čarnogurský! Je aktívnejší, v politike preferuje osobné rozhodovanie, vie presne, čo by ako prezident robil, ako by konal, nie je v raj taký „tesilovo dokonalý“ ako Hrušovský, ba jeho preferencia ruskej politickej školy ho odstrašuje, ale aj tak, nie je v tom taká nuda a zotrvačnosť! Ale musíme ho správne pochopiť, on týchto pánov vo voľbách voliť nebude, on bude samozrejme voliť seba!
Pripravenosť redaktora Miroslava Kerna na tento naozaj exkluzívny rozhovor sa prejavila v konštatovaní s vyslovenou pochybnosťou, čo mala podlomiť sebavedomie tohto najmladšieho prezidentského kandidáta. Vraj v prieskumoch viacerých agentúr skúmajúcich verejnú mienku sa meno Procházka spája s výsledkom iba málo optimistickým, čísla sú usporiadané v rozmedzí 9 až 15 % a to naozaj nie je prísľub úspechu, lebo vraj s tým sa Fico naozaj nedá poraziť! Neviem, či sa Radoslav Procházka pousmial, alebo škodoradostne zaškeril, alebo to vyriekol vážne, ale odpovedal múdro. Teraz sú tie preferencie iba orientačné, ale musíte uznať, že aj bez veľkých peňazí a bez veľkej strany som reálne v hre. Toto má byť dôvod, prečo by som si nemal trúfať? Naopak!
A hoci som už, v celkom iných súvislostiach, o tejto hre s číslami občianskej podpory hovoril nedá mi, aby som to nielen Procházkovi, ako kandidátovi, ale aj všetkým voličom, nepripomenul opakovane. V prvom kole volieb dostane Fico naozaj najviac hlasov, pokojne poviem, že vari 40, či aj viac percent a jeho pravicoví súperi, ktorých bude možno päť, ten zvyšok, ale verte mi, v tom druhom kole už to dostane celkom inú podobu! Je to stále rovnaká dilema, volič už má potom k dispozícii iba dve možnosti a rozum mu velí využiť tú správnu! Dávam hlas svojmu pohľadu na život, volím kandidáta, čo miluje taký spôsob života ako ja, moja rodina, deti, kamaráti, rodina a ak to prebehne v takejto podobe a Procházka skončí vo voľbách, v tom prvom kole ako porazený, teda druhý, opakovaná voľba dokáže opak!
To viete, hovorím to iba neoficiálne, nepredbieham, aby som nič nezariekol, ako sa hovorí, ale ak bude Procházka svoje sny snívať s takýmto scenárom, nie je to žiadna fatamorgána, skôr naopak, pri troche žičlivosti osudu sa Slovensko naozaj môže dočkať prezidenta s prívlastkom naozaj mladý!
