Jasné, je to svojim spôsobom pokračovanie politiky, alebo ak chcete, tak veru aj „víťaznej taktiky“ objavenej Mečiarom a jeho HZDS – víťaz berie všetko a nemusí sa obzerať či vari až meditovať, či to nie je predsa len priveľa „nezávislosti“ a v praktickom živote to Smer a jeho členská základňa, no predovšetkým jeho vedenie, dotiahlo do podoby neuveriteľnej dokonalosti uplatňovania tej základnej poučky. Čokoľvek sa už stalo, čokoľvek už malo podobu - „boli prichytení na cudzej jabloni, vymýšľali si, klamali, podvádzali, účelovo si vymýšľali, alebo trpeli fixnými ideami či priamo bludmi“, nikdy sa neznížili k voľačomu takému, víťaza a vodcu nehodnému, aby sa priznali k omylu a chybe! Je k tomu naozaj dosť príležitostí, v kontexte s kontinuálnymi prejavmi jednotlivých osobností z tejto politickej dominancie našej reality, ale predovšetkým vtedy, ak hodnotíme výsledky pôsobenia strany ako celku – vo vláde, v parlamente, v prejavoch viditeľných a rozhodujúcich pre občana a celú slovenskú pospolitosť a vždy to má podobu absolútnej neomylnosti a ak je to náhodou predsa len ináč, potom príde k slovu voľačo skôr až hanebne neúctivé a moc na tento spôsob vládnutia degradujúce, než múdre, alebo aspoň korektné. Hovorí sa tomu výhovorka, chrapúnska a nanajvýš účelová
Naučili sme sa to objavovať a akceptovať predovšetkým v spojení s aktivitami predsedu tejto politickej strany Róbertom Ficom už od tej chvíle, keď ešte len vykročil na dráhu politika nielen s najvyššími ambíciami všetko v štáte ovládať, ale predovšetkým priamo vymýšľať pravidlá platné pre jestvovanie spoločnosti na jeho spôsob myslenia a ten hlas, čo sa až neuveriteľne podobal na ten jeho to potvrdil bez akýchkoľvek pochybností, vymyslel som to vlastnou hlavou.
Bože, ten povzdych je celkom oprávnený, lebo toho tu už bolo naozaj toľko, že je to „večný poklad a bohatstvo dokonalosti jeho kreativity“ a ak budete spomínať zistíte, že od Švajčiarska na jeho bilboardoch, až po jednotu sociálnych partnerov pri vládnutí o ničom z jeho myšlienok, téz či priamo reality predpisov na všetko v slovenskej súčasnosti a budúcnosti sa nemá pochybovať! Až do tej chvíle, keď to vinou škodoradosti osudu predsa len stratí podobu múdrosti a zasa spravodlivo, v tej chvíli už to prestáva mať podobu jeho myšlienky, už to nemá s ním osobne ako keby žiadnu súvislosť a na plamienku, či priamo ohni podozrenia z chyby, omylu či zavádzania a klamstva sa začína opekať voľakto iný! Svojim spôsobom tiež zodpovedný, lebo Smer, to je celkom iste kolektívne myslenie - čo predseda vymyslel, to všetci vyznávajú ako náboženstvo, ale aj tak, pochybnosti o jeho dokonalosti sú z ničoho nič iba fámou a chimérou, presnejšie, čistým bludom a zavádzaním všetkých v tejto občianskej pospolitosti.
Politik, čo je v hierarchii moci na Slovensku dvojkou, teda o stupienok pred ním, premiérom, predseda parlamentu Pavol Paška, v strane Smer jeho pravá ruka na poste podpredsedu, to spolu s inými, zaslúžilými a vernými prežil už viackrát, dalo by sa povedať, privykol, má prax nielen sa vyhovárať a taktizovať, či dokonale všetky tie nedokonalosti pretierať za chodu do inej podoby, ale verte mi, jeho posledný výkon pred kamerami televízie, keď mal vysvetľovať postoj straníkov Smeru a poslancov parlamentu, teda tej vládnucej 83 k prijatiu zákona o potrebe spravodlivo zdokumentovať nadobudnutie osobného majetku verejného činiteľa a jeho priznanie a prezentáciu, zlyhal! Kto nemá prehľad tomu pripomeniem, že on sám to nikdy v podobe rezolútneho odmietania nehodnotil, ten opozičný návrh, aby sa aj cez takúto spravodlivú zákonnú normu dosiahla spravodlivá možnosť brániť zneužívaniu moci, korupcii a osobnému obohacovaniu sa mu v svojej podstate vôbec nepriečil a aj keď podľa týchto zásad v občianskom živote nefunguje, predsa len, nikdy nemal odvahu povedať nahlas – to neprijmeme, to nie je dobrý zákon!
Na druhej strane, v celkom zvláštnej podobe občianskej morálky je postoj premiéra a predsedu strany Smer Róberta Fica, ktorý zasa raz vlastnou hlavou vymyslel postoj k tejto problematike a sformuloval ho celkom svojrázne a špecificky - nedáme si od nikoho nič diktovať, to je hrubá účelovosť a podľa tejto podmienky by malo byť každému jasné, že žiadne majetkové priznanie vo voľajakej novej, komplexnej podobe nikto z jeho okolia a on sám už vôbec nie nebude akceptovať! Ak sa čo len máličko zamyslíte nad takýmto zdôvodnením a ste normálnym občanom je nad slnko jasnejšie, že odmietať takúto normu dobrovoľnej „spovede“ je potvrdením špiny na vlastných rukách, alebo presnejšie a bez fajnových výrazov, viny a hriechu!
Kto nevie preukázať, ako svoj majetok nadobudol, teda samozrejme čestne, ten nech nesie zodpovednosť. Pred zákonom, ale samozrejme ešte viac pred zrakom verejnosti, lebo vodu káže a víno pije sa v tej chvíli stane dôkazom hrubej falošnosti, nezodpovednosti a zbojstva na úkor všetkých! Pavol Paška to vie ako predseda parlamentu preukazne, tam sa zasa raz bude diskutovať o podobe tohto zákona ako o samozrejmosti, lebo občania si svojich poslancov zvolili predovšetkým ako čestných a mravne dokonalých zástupcov v svojom mene! V tej chvíli, odpoveď na jednoduchú otázku zvedavých médií – prijme parlament tento návrh – znamená pre poslancov neriešiteľnú dilemu!
Keby nebol Pavol Paška takým istým prototypom účelovej mocenskej politiky, na úkor občanov tejto republiky ako premiér Fico, čo síce svoj názor vyslovil, ale nikdy nič neobhajuje, ak je to problém, bolo by mi ho na spovedi u novinárov aj ľúto, lebo ešte nikdy som ho nevidel v tak dokonalej pozícii politika na pranieri hanby! Bolo neuveriteľné, ako nedokázal zvládnuť vlastné emócie, reakcie a vybrať slová už vôbec nie, ani len na takú jednoduchú otázku – bude ten zákon o preukazovaní majetku verejných činiteľov poslancami strany Smer prijatý??? Bola to paródia, groteska, vrcholný výkon človeka celkom zmäteného, nezodpovedného, neschopného vysloviť ani len to verejnosťou očakávané áno, či Ficom a členskou základňou strany Smer „slobodu vlastných činov“ zaručujúce nie, alebo voľajaké výhrady znamenajúce váhanie, iba koktal, habkal, ba doslova sa skrúcal ako voľajaký chrobáčik na špendlíku entomológa a hoci to vizuálne bola veselohra a komédia, alebo „vydarená kreácia“ opitého či nafetovaného, pravda je celkom iná - nech Slovensko a jeho ľud konečne vie, koho má v súčasnosti ako svoje vedenie!
Obísť pravidlo priznania vlastného bohatstva – a nikto naozaj nepochybuje, že ľudia v pozíciách správcov legislatívnych noriem svoje imanie naozaj zveľaďujú – a ak nepriznajú, ako to bolo v realite, čo je za tým, ako vzniká či vznikol ich profit, je to celkom iste priznanie viny! Pôvod majetku je potom podozrivý, nezákonným spôsobom nadobudnutý a priznať ho, alebo priznať sa k niečomu na tento spôsob zbohatnutia by bolo potvrdením toho známeho pravidla socialistickej normy – kto nekradne, ten okráda sám seba a vlastnú rodinu! Pavol Paška to všetko vie, ale v snahe nepovedať to ako neodškriepiteľný fakt a pravdu, sa radšej nanominoval do našej pozornosti ako artefakt neschopnosti a ľudskej biedy. Zdalo sa mu, že byť smiešnym až nesvojprávnym je predsa len lepšie, ako byť preukazne vypočítavým! Alebo, že by až priamo zodpovedným?
Čo myslíte, má nádej s takýmto kabaretom uspieť, presvedčí o takejto sci- fi normálneho občana so zdravým úsudkom a logickým myslením, alebo sa vlastným pričinením zaslúži o odhalenie doposiaľ ešte tak trošku tajomstva – česť a morálka parlamentnej moci v podobe osemdesiatrojky je najväčšia možná ilúzia, ktorej už neuverí celkom iste nikto na Slovensku!? Okrem nich samotných – a to je, uznajte, skôr nedostatok ako predikát, s tým sa nikdy a nikomu nebudú môcť chváliť.
