Všetko s touto veľkou udalosťou súvisiace sa dostalo do televízie i printovej tlače a rozhlasových reportáží, dá sa povedať, po všetkých rokoch sklamania som to prijímal ako úspech sociálnej sféry Slovenska a hoci to ešte stále nemá definitívny a iba priaznivý koniec, predsa len, odhodlal som sa za tým všetkým urobiť bodku – teda voľačo na spôsob záverečného resumé nekonečného príbehu o putovaní za troškou ľudskej dôstojnosti.
Rád všetkým pripomeniem, že výstavba tých prízemných domčekov bola realizáciou myšlienok iných občanov než tých, čo sú až dodnes prirodzenými obyvateľmi tej hrôzostrašnej osady pri Letanovskom mlyne, napadlo to tým z miestnej samosprávy, čo sa za každú cenu chceli zbaviť susedstva s takýmito naozaj nevypočítateľne sa správajúcimi spoluobčanmi a verte – neverte, veru v tom boli zástoje aj správcov chráneného územia, odkiaľ si obec nelegálne a iba zlodejsky zabezpečovala spotrebu dreva ako základnej energetickej suroviny. Bolo to však už pri zrode tej myšlienky celkom nákazlivé, ak si pamätáte, obyvateľstvo z osady veru aj brigádovalo, myšlienka slušne bývať a mať komfort elektrickej a vodovodnej prípojky sa stala veľkou stimuláciou, ale nedarilo sa, všetko dostalo podobu optimistickej reality až teraz!
Určite ste to zaregistrovali, ľudia sa na sťahovanie pripravujú finálnou úpravou svojich „nových príbytkov“, maľujú, robia si podlahy, sťahujú sa a predovšetkým presne plánujú, čo všetko pod novou strechou budú mať pre svoju potrebu, čo za to, teda aké náklady to pre nich predstavuje a prvých 30 rodín už podpísalo aj nájomné zmluvy s povinnosťou zaplatiť zálohu 150 euro. Tých bytov bude odovzdaných 96, obec má pevnú vieru, že to bude realizované čo najskôr a vyriešili veru aj takú neľahkú úlohu, s akou sa nevedia pokonať na celom Slovensku – nájomné sa bude sťahovať priamo zo sociálnych dávok! Nechcem samozrejme nič chváliť v predstihu, všetko zrekapitulujem až vo chvíli štartu novej obytnej zóny Rómov z Letanoviec tak naozaj, keď už ten ich pôvodný obytný priestor zostane iba spomienkou, ale predsa len, príležitosť veci tak trošku dôkladnejšie popozerať a ohodnotiť už tu veru je aj teraz!
K tomu zásadnému, prečo to všetko trvalo tak neuveriteľne dlho – tie domčeky tu naozaj stoja už takmer desať rokov v takmer finálnej podobe dohotovenia podľa projektovej podoby – sa vracať jednoducho nebudem. Bolo to predovšetkým naozaj o susedských vzťahoch, naozaj o tom, kto koho chce dobehnúť, oklamať, alebo komu sa podarí na suseda naložiť aj to, čo nikto na svet nechce, ale ako sa hovorí, koniec dobrý, všetko dobré! Hovorí sa aj, skúsme na to zabudnúť a začnime od čistého stola, ale čo už, nedá sa veru ani to! Ešte pred sťahovaním zo starého a zlého, do nového a konečne ľudsky dôstojného dohrmela do obce kontrola z Úradu vlády a ak chcete hádať, čí to bol nápad, prezradím jeho autora – sám splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku, pravá ruka ministra vnútra Róberta Kaliňáka Peter Pollák. Dôvod netajil, ba ho presne špecifikoval – kontrola toku peňazí, lebo ich pôvod je v rozpočte obce, štátu a veru aj eurofondov, bolo to viac ako 3,6 milióna eur a máme podozrenia!
Je tak trošku symptomatické, že starosta obce Urban je optimistom, za svoje rozhodnutia a zodpovednosť je ochotný dať ruku do ohňa a hoci sa v priebehu rokov „budovania tej novej kolónie pre Rómov“ naozaj mohlo stať aj niečo z toho iného súdka, než je samozrejmé dobro, on sám od štátu očakával celkom inú pomoc než kontrolu a možné represie! Nuž verím mu, celkom si viem predstaviť trošku brigádovania vojakov, s nákladnými autami a mechanizmami použitými pri búraní toho „strašného pomníka našej biedy a chudoby“, ale ako sa hovorí, splnomocnenec vlády a jeho tútor na ministerskej stoličke si to vymysleli akurát takto.
A tak som sa veru zamyslel aj nad tým, čo všetko už plnenie úloh s určením prospechu spoločnosti Rómov ten tandem Pollák + Kaliňák v priebehu doterajšej spolupráce priniesol – koľko úspechov, radosti a spokojnosti, lebo čosi viac ako pred rokom to odštartovali s veľkou reklamou. Čo všetko ich čaká, aké sú prognózy a vytýčené ciele, koľko majú plánov, nápadov a skvelých myšlienok, čo všetko využijú, aká bude podpora ich spoločných projektov a ako sa budú svetu prezentovať – predovšetkým vraj kontinuálne, lebo nič, čo sa musí riešiť tak neodkladne ako rómska problematika na Slovensku ako povinnosť nemáme!
Nechcem byť iba skeptický, ale ak by som mal pomenovať čo iba jedinú úlohu, čo sa mala splniť už vlastne dávno, nič som neobjavil! Dominujú naozaj iba predpoklady a zámery, občasné hľadanie a skúšky v malom rozmere či pokusne a nedôsledne a ak by som mal hodnotiť veci čo ako veľkoryso, využijem na to verejné prehlásenie samotného Petra Polláka. Rok vo funkcii rómskeho splnomocnenca ukázal, že zmena je možná.
No, čo poviete, môže byť niečo ešte viac pohodlné a vypočítavé ako takýto alibizmus?! Je to hanba a ak sa obzriem, čo ako s nadhľadom a veľkoryso, nič, čo mal splnomocnenec Pollák v náplni práce sa nedočkalo dobrých koncov. Školstvo stále stagnuje, organizačne i priestorovými a finančnými potrebami je v režime útlmu, zamestnanosť rómskeho etnika je v stave permanentných príprav presne tak ako doteraz vždy, všetko je iba v „rečiach o zodpovednosti a zdrojoch v zákonnej norme“, zdravie a sociálne istoty kopíruje minimalisticky dávny vynález asistentov v osadách, viac nič, eurofondy bude troviť ministerstvo práce na kúpu pozemkov pod domami v osadách a na výstavbu sociálnych domov, čo je druhoradá potreba akútnych problémov a o bezpečnosti etnika radšej ani nehovorme, lebo razia v Moldave nad Bodvou sa dávno stala európskym mementom slovenskej biedy a hanby.
A nedá mi, nedopovedať akurát tento incident tak akosi finálne, lebo minister vnútra Kaliňák, ako Pollákov tútor a proklamovaný spoločník, sa rozhodol jednoznačne a jednostranne – pravdu mala polícia, zásah bol adekvátny a seriózny a on ho schvaľuje! No predstavte si, reakcia splnomocnenca Polláka predsa len prišla v inej a celkom neočakávanej podobe – súhlasil so závermi ombudsmanky Jany Dubovcovej, ktorá ten policajný zásah spochybnila a dožaduje sa nezávislej kontroly! V kontexte s tým potom postoj ministra Kaliňáka, že Dubovcová iba politikárči a nezávislá kontrola policajnej práce nie je dobrým riešením, musí verejnosti pripadať ako voľačo viac ako podivné a koniec koncov si takéto hodnotenie zaslúži aj práca na tej „roličke“ s názvom problematika riešenia rómskej otázky.
Spravodlivo, Peter Pollák a Róbert Kaliňák to na samom začiatku svojej misie ako povinnosť zrejme pochopili, presne v takejto polohe sa o tom, aj pred národom, nádejne rozrečnili, ale žiaľ, ich slovo sa veru žiadnym skutkom nestalo! A už ani nerozprávajú, skôr je ticho a cez revíziu sa budú iba vyvodzovať dôsledky, kto si na tých rómskych chalupách, čo až doteraz nemal kto zo zodpovedných nielen skontrolovať, ale ani skolaudovať a dávno odovzdať novým užívateľom, namastil vrecká?! Veru tak, je v tom naozaj iba zotrvačnosť, lebo pokrokom to nemôže nazvať ani najopatrnejší optimista!
