Viete, naozaj je to tak, že zvyk je železná košeľa, alebo hyenu či supa na zelenine nevychováš a spomeniem si na to vždy znova a znova, keď sám pre seba hodnotím maniere tejto vlády pri presadzovaní svojich verdiktov o správe štátu a vecí verejných vôbec. Mal som s tým problémy celkom od začiatku ich vládnutia, teda od roku 2006, keď sa trojzáprah SMER, HZDS a SNS stal zvrchovaným pánom Slovenska a z ničoho nič bolo treba brať do úvahy aj diktatúru moci štátnej správy a teraz, keď je všetko výhradne pod kuratelou strany SMER, je to ešte jednoznačnejšie – už je to presne tak, ako do novembra roku 1989, keď nám ešte v spoločnom štáte s Českom život riadila a organizovala tiež iba jediná politická strana. SMER je jej epigónom, celkom iste je sofistikovanejšie prezentovanou mocou, ale základ myslenia sa nezmenil! Víťazovi patrí všetko, zvykajte si!
Samozrejme, nič nie je dnes pertraktované tak, ako tie dávne dogmy o diktatúre proletariátu, kdeže, na niečo také primitívne už nenachytáte naozaj nikoho, to musí mať všetko lákavý obal hodný voľného trhu s konkurenciou a tak sme sa ako prvé dozvedeli poučky o sociálnom partnerstve, čo dnes na slovenskom, napríklad pracovnom trhu vládnu. Všetci, čo majú, ba musia v tomto priestore so štátom participovať ako nevyhnutná súčasť všetkých rozhodnutí, sú vraj podpísanými účastníkmi dohôd ešte predtým, než sa v mašinérii parlamentnej presily stanú normou a zákonom a už dávno som sa naučil dovidieť aj za roh, takejto pravdy. Napríklad teraz, keď je racionalizácia hospodárenia u nás, prijatá vládou strany SMER, chtiac – nechtiac konfrontovaná s realitou a všetko to voľajako priaznivo naozaj nevychádza sa dozvedáme, že podnikatelia, zamestnávatelia a bankový sektor s tým mali problém už pri ich zrode, ale nebolo ich počuť! Nie je jednoduché to napísať, je to dôkaz diktátu či nebodaj klamstva, ale po istom čase už som si to ako výčitku nepripúšťal!
Jednoducho preto, že moc v štáte, globálne, alebo ak chcete tak osobne sa prezentuje vlastne kontinuálne, na všetkých stupňoch rozhodovania a ponúknem vám takú maličkú exkurziu do tejto sféry, aby ste si to vedeli pripomenúť a všetkému porozumieť. Premiér Fico je síce šéf exekutívy, ale vo veci voľby šéfa NKÚ či generálneho prokurátora presviedča naozaj celý svet, že jeho zvrchovaný priestor pre presadzovanie vlastných záujmov je vlastne neobmedzený. Čo povedal, tak sa aj stalo a stále je to platnou normou, parlament – neparlament, Ústavný či akýkoľvek iný súd, alebo osobné práva jedinca či politických subjektov, všetko jedno, bude iba tak, ako povedal on! Rozhodovanie o jedinej zdravotnej poisťovni tak celkom nevyšlo a vlastne stále ani nevychádza, hoci už nás to všetkých naozaj voľačo aj stálo, ale všetko jedno, platí čo povedal a čo sa mu žiada, takže ticho a poslušne pochodovať by malo byť jediným východiskom národa z biedy.
Najvzornejším jeho žiakom v tomto smere je jeho podpredseda v strane i vo vláde, tiež Róbert, ale Kaliňák a ten duet právnickej zvrhlosti, čo odspievali nad pošliapanými právami študentky Malinovej, je toho najlepším dôkazom, ale v niečom žiak svojho profesora aj preskočil! Diktát moci rozhodovania nad obsadzovaním vedúcich miest v reorganizovanej verejnej správe, teda presnejšie, v okresných úradoch, po zmenách, čo im prinesie ESO, je naozaj bez báze a hany! Všetci sa budú menovať ministerstvom vnútra, teda s jeho osobnou účasťou, lebo čo už, na vedúcom mieste v štáte nemôže byť nikto, čo nie je dôveryhodný! Konkurzné výbery a profesionalita, prosím, ale iba v agentúrnej robote, bez rozhodovania, lebo vieme svoje!
Občas sa niečo nevydarí, ale na ten „fó pa“, vyprodukovaný potrebou kontroly nad výberovým konaním predovšetkým štátu tak, aby to malo charakter dôveryhodnosti sa časom celkom iste zabudne a zatiaľ vymyslíme voľačo ešte onakvejšie a menej jednoznačné, aby sa to nedalo prekuknúť a môžete si byť istý, že to dokážeme!
Príklad z posledných hodín, s dosahom na samosprávu a župné orgány, je naozaj presvedčivým dôkazom kreativity strany SMER! Tam, kde máme svojho primátora či župana, ako napríklad v Bratislave, už nikdy nebudeme mať problém s voľajakými neposlušnými, či ináč uvažujúcimi úradníkmi, aj keď by sa cez hlasovanie v zastupiteľstve vedeli dovolať svojej pravdy! Novely zákonov prijaté v parlamente stranou SMER už konečne odstránili tú nepohodlnú klauzulu, že svojich námestníkov či zástupcov, ale aj riaditeľov mestských organizácií a vlastne všetkých, voľakde osobne sa presadzujúcich už nebudú musieť voliť či konkurzom vysúťažiť, teraz si ich budú môcť vybrať vlastným rozhodnutím, podľa svojej mierky hodnôt a vlastností!
Filozofiu toho všetkého vyslovil a predstavil svetu dnes už nezávislý primátor Bratislavy Ftáčnik, vraj je nepraktické, aby primátor nemal možnosť ovplyvniť fungovanie podnikov a poslankyne za SMER Laššáková a Vaľová to zvýraznili ešte presvedčivejšie klauzulou naozaj demokratickou – ak je primátor trestne zodpovedný, musí mať kompetencie priamo si vyberať riadiacich pracovníkov! A od augusta to bude platiť pre všetky obce a mestá na Slovensku, to aby to bolo voľačo celkom komplexné! Jasné, v tej chvíli poznám zdroj inšpirácie takýchto správnych orgánov – učili sa a všetko reálne odpozorovali od starostu Mižigára z tej obce spopod Spišského hradu, lebo on na privlastnenie si rovnakých právomocí a bezbrehej osobnej moci nepotreboval žiadne novely – čo sa mu zachcelo, to vždy celkom samozrejme aj urobil! Ten posledný obdivuhodný skutok, keď svojich vlastných zamestnal v desiatich pracovných pozíciách za europeniaze, päť z nich urobil upratovačkami a piati sa stali dozornými orgánmi bezpečnosti žiakov pri dochádzke do školy je samozrejme vrchol geniality a to SMER ešte naozaj dlho nedosiahne! Bude sa musieť usilovať, čo poviete?
To by musel najskôr minister vnútra Kaliňák s tým Mižigárom „dať reč, nechať si všetko vysvetliť, lebo tie upratovačky ani do práce nemusia chodiť a tí kontrolóri si plat zaslúžia za menej než hodinu práce denne“ a to radšej ani neriskuje, lebo by celkom iste zistil, že je to iba sprostý podvod!!!
Presne taký istý, aký pripravila jeho strana a naviac, čo vidia celkom všetci, že tým zlomili demokracii väzy, čo je absolútne nežiaduce! Skvelé to bude tak, ako je to v tých novelách a tak si toho Mižigára radšej všímať nebudeme, aby nikoho ani nenapadlo porovnávať ho s nami, veď taká hanba prestane byť slávou a uznajte, osobná moc je predsa len lepší predikát, než troška zlej povesti.
