Viete, Slovensko a my, Slováci, sme naozaj tak trošku vzdialení od reálneho diania u našich susedov, ale tentoraz to bolo aj pre našu zdržanlivosť predsa len priveľké sústo. Ako keby sme si pripomínali tie všetkých a všetko alarmujúce časy Mečiarových aktivít usilovať sa o sústredenie moci v štáte iba vo vlastných rukách, s uzurpáciou moci na všetky podoby a výhradne v mene „zvrchovanosti politiky“. Aj vyvrcholenie, pád pravicovej vlády a príprava parlamentných volieb, o zavŕšení ktorých dnes meditujem, či skôr radšej filozofujem, aby to nebolo ako pokus o veštbu a teraz to dostalo takúto podobu.
Nič nie je iba jednoznačné a kým v tej chvíli, keď snemovňa rozhodla o konaní volieb a začalo sa meditovať, kto bude s kým, za čo a proti komu to všetko vyzeralo tak, že na márny prach roztlčená pravicová koalícia ODS, TOP 09 a Lidem sa nedokáže ani len nadýchnuť a ľavica všetko zvalcuje na dávny spôsob komunistickej moci v štáte zvrchovanej, nie je to v tejto chvíli už žiadna istota! Avizované preferencie ČSSD dostávajú zabrať predovšetkým tlakom skvelej predvolebnej kampane strany ANO, čo v Česku, cez silu svojich peňazí, skvelých výsledkov svojho podnikania a veru aj veľkorysosti, štedrosti a naozaj skvelej filozofie stať sa v očiach občanov filantropom uplatnil slovenský miliardár Andrej Babiš, čo je ešte aj teraz, pred sčítaním hlasov z volebných urien, viac hádankou ako rozumným tipom.
Viete, spravodlivo, ani prívrženci ODS, voľakedy pravicovo orientovaná pevná časť občianskeho spektra, s najmenej 10% preferencií si nie je istá, ako sa veľkorysosť ANO podpíše pod ich volebný výsledok, ale koniec koncov, aj keď to nie je registrované ako pravicová preferencia tak „celkom, dôsledne a naozaj“, nie je to predovšetkým ľavicovo orientovaná voľba. A ten predpoklad, keď budú zvolení poslanci, po finálnom sčítaní hlasov hľadať cestičky k sebe ako „spriaznené duše“, Babiš a jeho ANO, ak sa naozaj dostanú do „družstva snemovne“, ako predpovedá verejná mienka, si radšej oblečú dresy pravice než tie, čo budú patriť k červeným, ľavicovým, lebo KSČM a jej poslanci v ničom inom vegetovať nemôžu! A tak, kým ANO spôsobí ČSSD ujmu a úbytok hlasov aj poslaneckých mandátov, poslanci ODS a ANO si zachovajú kompatibilitu myslenia a ducha i činov.
To už je samozrejme voľačo na spôsob špekulácie, ale očakávania kamarátov z Čiech, vo veci volebných výsledkov TOP 09 sú predsa len viac ako to, signalizujú a „dušujú sa“, že táto zvláštna strana, aristokratická, ako som si ju sám pre seba pomenoval ja – to pre osobu svojho prvého člena kniežaťa Schwarzenberga – sa vraj celkom iste stane tou najsilnejšou v pravom spektre politických síl. A vôbec nie prekvapujúco akurát pre svojrázny osobný prejav a imidž svojho lídra, ktorý so cťou obstál v prezidentskom súboji so Zemanom, pre ktorého aj tentoraz zvolili skvelú kampaň. V americkom štýle slobodomyseľných jazdcov na veľkých strojoch, pripomínanie Zemanových prešľapov a fatálnych politických chýb a tak akosi naviac, česká voličská pospolitosť dostáva kontinuálne informácie o tom, že umelci a svet českej kultúry a vzdelanosti stále preferuje česť, morálku a vysoký kredit akurát tých politikov, čo pri kniežati Schwarzenbergovi stoja pevne a odhodlane. Podľa nich je to presne tá istota postojov, elegancia a akceptovateľnosť postupov v riadení štátu, čo sú ochotní vysvetľovať každému občanovi! Osobne, v médiách, ba aj telefonicky či skypom a podľa kamarátov je to voľačo naozaj presvedčivé.
Obrovským sklamaním pre všetkých voličov pravicového spektra je nečinnosť, ba až fatálna neschopnosť ODS pozviechať sa z tých rán, čo utrpeli v priebehu parlamentnej krízy. Neskonsolidovali svoje rady, neurobili dôkladnú analýzu chýb, ktoré viedli k tej katastrofe, nemajú predsedu, o pevnom vedení stále iba snívajú a podľa hodnotenia mojich najbližších spoza Moravy sa mnohí z tých naozaj verných už pevne rozhodli voliť radšej Babiša a jeho ANO, hoci jeho heslá sú skôr iba nezávislé než pravicové. Viem to presne, lebo väčšina týchto voličov sú moji kamaráti a známi a ich skepsa a sklamanie je obrovské.
Ak si pamätáte, ako dokonale pripravili v Česku informačný povolebný blok po prezidentských voľbách v tomto roku v médiách, predovšetkým v „dvadsaťštvorke“, presne s tým očakávaním zasadnem pred obrazovku svojho televízora aj dnes. Ako som naznačil, moje očakávania sú skeptickejšie, až skoro negativistické, lebo prevaha ľavice v parlamente, s účasťou komunistov - lebo KSČM už dlho avizuje svoj návrat do riadiacich sfér štátu - a to v konečnom dôsledku sľubuje možnosť odmeňovať svojich verných predovšetkým „trafikami výhodných postov a inými bonusmi“ a naozaj si nerobím žiadne ilúzie, že to naozaj nebude voľačo „takto prekvapujúce“. Ba obavy, že koalícia víťazných strán, schopných vytvoriť vládu sa narodí spojením komunistov a socialistov z ČSSD, aj keď akurát tí – to je moje očakávanie, nedosiahnu až tak vysoko, ako si pri páde Nečasovej vlády sľubovali či nádejali sa! Žiaľ, rozdrobenosť politickej scény im napokon bude aj tak žičiť.
Viete, fantázii sa medze nekladú, ešte stále je to širočizný priestor „slobodného snenia“, ešte stále je nádej, že ten prepad pravicových strán nebude až taký katastrofálny, ako veštia prognózy a môže sa stať ešte naozaj aj to, že motyka predsa len vystrelí a pravicové strany s možnou spoluprácou s ANO budú mať vyšší súčet preferencií voličov a čo ako tesne, ale predsa len budú mať právo vládu vytvoriť sami, ale o tom sa mi naozaj ani nesníva, to je iba takáto vedome vytvorená zázračnosť, takže pre mňa bude sobotné popoludnie a večer celkom iste smutným zážitkom. Prosím uvedomte si, že tá červená mora komunizmu bude zasa tak blízko nás, že naši známi a kamaráti, čo si vtedy v novembri od nich začali odvykať a báť sa ich budú v tom znova až po krk, a to ma desí, ba nedokážem sa zbaviť pocitov osobnej prehry!
A presne to je myšlienka na záver sobotnej dumy z Čiech, katastrofálna! Osvojil si ju kamarát z Olomouca, výtvarník, aj okruh jeho známych – už aby sme sa začali triasť o svoje miesta v spoločnosti. Neostane v nej kameň na kameni, všade sa to vráti pred november 1989 a hoci bude KSČM celkom iste o jednotku v uplatňovaní moci súperiť s ČSSD, lebo socialistické pravdy a princípy vládnutia nie sú zasa až tak veľmi vzdialené od ich praxe, ale aj tak, potom by som bol radšej, aby sa mi splnil ten môj posledný sen. Sobotka a jeho verní sa komunistov predsa len zľaknú, veď ešte nemajú istotu, ako by ich návrat k moci prijal český národ v komplexe a radšej si ako partnera k vládnutiu zvolia širokú koalíciu s ANO a menšími stranami, čo preniknú cez hranicu kvóra zvoliteľnosti! Málo pravdepodobné, pravda, ale aspoň vidíte, že všetky dôležité myšlienky mám v podobe topiaci sa aj slamky chytá!!!
Optimizmus vyzerá ináč, pravda, to ste celkom zistili všetci, čo ste mali chuť a aj odvahu si moje dumy v ponuke pre verejnosť prečítať, ale patrí sa byť aspoň máličko menej tragédom. Môj nebohý kamarát a skvostne čistý človek Ing. Zdeněk Šimek vždy a akurát pri takýchto zlomových zážitkoch hovoril – neboj, bude ještě hůř a presne takúto radu ponúkam aj vám. Je to skôr memento, ale tá tajomnosť odkazu je v tom predsa len cítiť, pravda?!
