Keď sme si ako národ a predovšetkým všetci tí, v každom ohľade zodpovední uvedomili, že sme sa z ničoho nič dostali na úroveň chudobných a rozvojových krajín, teda tou úrovňou športovísk, už bolo naozaj neskoro! Národné hospodárstvo, zanedbané socialistickou starostlivosťou nemalo možnosti, všetko potrebné pre všetkých naťahovalo prázdne ruky s potrebou financií a tak sa veru aj dovtedajšie „ozdoby“ futbalového zázemia stali chátrajúcimi pomníkmi zašlej slávy. Viem to presne, lebo štadión v Trnave svoju poslednú tribúnu budoval v záhrade nášho Ruda a namiesto jeho chalupy naozaj dávno a odvtedy nič, až doteraz, keď sa o tom hovorí o ako rarite a zázraku, Žilina svoj futbalový boom oslávila tak trochu rekonštrukciou arény Pod Dubňom, aspoň v prevedení tradičných jarmočných vymožeností, voľačo na tento spôsob sa podaril aj v Ružomberku, ale dovtedajšia výkladná skriňa Slovenska, štadión Slovana v Bratislave – to slávne Tehelné pole, o ktorom sme veru až dodnes presvedčení, že akurát tam sa to hlavné z našej futbalovej slávy ako produkt prvotriednosti „upieklo“, už je dávno ruinou bez akéhokoľvek športového života! A lepšie to veru nie je ani kdekoľvek inde na Slovensku a ak máme povinnosť usporiadať podujatie vyššieho športového rangu, všetko čo iba trošku vyhovuje hľadáme s lupou v ruke a so zažmúrenými očami, čo viac ako samozrejme odporúčame aj svetu naokolo!
Máme to od piatku v priamej ponuke, odštartoval nový ročník našej ligy, to čo je v reálnej ponuke vidíme na vlastné oči a bude naozaj správne, ak sa nad všetkým, čo s tým súvisí, poriadne zamyslíme, lebo...
V nádeji sme žili už veľakrát, potreba mať v ponuke aspoň reprezentačný stánok, kde by hrávali svoje stretnutia futbalové reprezentácie vedenie futbalového zväzu naozaj z času na čas vyrušilo z letargie a viedli sa aspoň reči, ale nedialo sa nič. A nemyslite si, že to bolo vždy iba „akože, či naoko“, kdeže, veď prvá vláda strany Smer na čele s premiérom Ficom plánovala dať na výstavbu národného futbalového stánku 70 miliónov eur, ale všetko sa vôbec nie prekvapujúco dočkalo neočakávanej zmeny. MS v hokeji, prestavba „zimáku“ a výstavba hotela spolu s aktivitami pána Širokého a jeho zámery s mestom i s vládou boli prvoradé a časove presne určené“, takže korunky putovali celkom inými kanálmi a k iným účtom, ale aj tak, futbal sa pomoci ani potom nedočkal. Lebo čo už, zostali resty, dýcha sa zložito, investorov akosi niet a mesto i štát majú „do vrecka neuveriteľne hlboko“, takže ten oznam, že Ivan Kmotrík, majiteľ športového klubu Slovan a zástupca hlavného investora súčasne oprášil starý projekt a aby sa mohlo začať stavať, 10. júla 2013 začal ruiny futbalovej arény našej slávy búrať!!!
Všetko sa bude odohrávať naozaj za chodu, zmeny v pôvodnom projekte už sú vraj pripravené a čo bude treba, to sa dokreslí“, ba vôbec sa nevie ani to, kto tú stavbu zrealizuje, lebo vraj ponukový kalendár je neuveriteľne pestrý, čo znamená predovšetkým obrovské rozdiely vo finančných nárokoch realizátorov stavby a je celkom zvláštne, že profesionálne zázemie spoločnosti architektov svoj hlas ostrého protestu voči súkromnej podobe projektu zdvíha až teraz, lebo územný plán a vizáž nášho hlavného mesta, no predovšetkým výsledná cena je predsa len priestor, kde to malo byť všetko v réžii výberu štátu a radnice!!!
Výhrada ako hrom, čo poviete, ale to ani zďaleka nie je všetko! S ohľadom na reprezentačné povinnosti, čo tu budeme ako krajina plniť, má byť všetko v nadštandardnej úrovni, to všetko by mal celkom pochopiteľne prefinancovať štát zo svojich zdrojov a neistota veru panuje aj o okolí tejto stavby, lebo viete, služby na mnoho spôsobov sú v takomto prostredí vždy atrakciou, je o ne záujem a všetko sa vraj domyslí v priebehu najbližších štyroch mesiacov, počas ktorých sa budú realizovať búracie práce.
A prišiel aj mierny optimizmus, so štafážou predovšetkým futbalových generálov a odkazov priamo z vlády, či od aj za šport zodpovedného Čaploviča a Kmotrík Slovensku oznámil, že 40% nákladov projektu národného futbalového štadióna sa stane jej povinnosťou, čo je bieda oproti sľubom spred rokov, ale naozaj lepšie, ako predpokladaná nula! Aby ste to dobre pochopili, náklady sú zatiaľ neznáme, Kmotrík odhaduje 70 až 72 miliónov eur a pri súčasnej platbyschopnosti štátnej kasy a povinnosti šetriť, je aj sľubovaná suma pomocou!
Trúfam si povedať, že je to odštartované a naprogramované viac ako kreatívne a dobrodružne, Kmotríkovi ešte nikto zodpovedný nepovedal ani len slovíčko, čo bude a ako bude, vláda mlčí, mesto Bratislava tiež a hoci sa dávno predtým aktivity týchto úradov a ustanovizní prezentovali veľkorysým nadhľadom a avizovanou spoluúčasťou, to ticho by malo možno evokovať pochybnosti. Ale nebojte sa, ľady sa pohli, ten koláčik, na ktorý sa futbalová verejnosť teší, sa už celkom iste upečie a verte mi, že akurát to „okolie stavby“, kde sa ešte o ničom nerozhodlo, kde sa vôbec nevie, čo by tam malo stáť, byty, kancelárske priestory či hotel, reštaurácie, obchodné centrum, alebo niečo na celkom iné použitie či využitie, tak presne to bude tým zázračným prútikom čo všetko pošibe a vzkriesi!
Skúste hádať, prečo si to myslím, prečo je akurát takéto očakávanie základom Kmotríkovej odvahy do voľačoho takého vykročiť vlastne iba sám a som si istý, že s ohľadom na našu súčasnosť a skúsenosti v takomto podnikateľskom režime vysvetlenie ponúknu každému. Investor sa nájde vždy, potreba je vždy nepreberná, lebo realizátor a budúci vlastník dodávateľsko – odberateľské vzťahy zmluvne pripravia v dokonalej kvalite vyhovujúcej zákonom i všetkým účastníkom, takže spokojnosť sa zaručuje už v predstihu! Jasné, aj s bonusom a avizovaným ziskom pre budúcnosť, ale o tomto vari naozaj nikto nepochyboval, čo poviete?!
A nedá mi, aby som akurát teraz a v tejto súvislosti nezložil hold talentu a vynaliezavosti Shootyho v SME, jeho karikatúra zo soboty je dokonalá, všetko to, čo som opísal mnohými slovami a navodením atmosféry mnohorakosti príbehu dokázal jediným obrázkom s krátkou vetou! Nášho premiéra v jeho „kreslenej skratke“ si nepomýli celkom iste nikto a ten telefonický odkaz je rovnako tak jednoznačný –pre Ivana Kmotríka. Dostaneš prachy, postav si za ne niečo..., ale pristav k tomu štadión. No uznajte, viac ako bomba!
