Všetci celkom iste tušíte, že mám potrebu reagovať na postup slovenskej polície v prípadoch spojených s kauzou tunelovania vojenských spravodajských služieb, lebo akurát tam sa celkom regulárne prevalila na verejnosť „klebeta“, že občania zo sféry printových médií dostali od neznámych osôb dokumenty, ktoré boli nielen háklivé svojim obsahom, lebo obsahovali informácie o trestných činoch pracovníkov vojenského spravodajstva aj s dôkazovým materiálom, ale veru aj tejto garnitúre správcov vecí verejných nebezpečné, lebo sa to menovite dotýkalo presne tých, čo akurát tieto služby teraz riadia. Presnejšie, oni tam rozkazujú a uznajte, ako to bude vyzerať, keď budú v podozrení a tak sa rozbehla špeciálna akcia.
Jej meno samozrejme nepoznám, nemám informátora, ale verte mi, ak by sa tak náhodou stalo, tak by som ho na 100% neprezradil, ani za nič na svete a celkom iste by som o tom informoval všetkých, čo by o tom vedieť mali! Lebo čo už, žiaden hriech proti právu a zákonnosti sa nesmie zatajovať, naopak, ináč sa ľud tejto republiky a jej medzinárodný kredit ocitne v hanbe. Presne tak sa zachovala redaktorka Hospodárskych novín Martina Ruttkayová Tvardzíková a materiál, ktorý o kauze tunelovania VSS dostala, odniesla priamo na policajné prezídium. Bolo pre ňu prekvapením, keď sa ten jednoduchý akt zmenil na horor osobného výsluchu, s tlakom vyšetrovateľov predovšetkým na zistenie údajov od koho ten materiál dostala, hoci v tejto krajine platí zákon, že mediálna sféra má právo chrániť si informácie, predovšetkým ich zdroj a menovité určenie, no títo policajti zrejme nemali dostatočné vzdelanie, aj keď sedeli priamo v „generálnom štábe“ tých zvedavcov.
Prekvapilo ju to, na rozdiel od nich zákony samozrejme pozná, ale cítila sa byť nielen ohrozená a pokorená, ale celkom ponížená, lebo vyšetrovateľ jej kládol otázky súvisiace s jej materstvom! Vraj či je pre ňu ako pre matku normálne stretávať sa s takým trestne stíhaným indivíduom a v tej chvíli jej bolo jasné, že Roman Mikulec bol sledovaný a polícia aj o nej vie celkom všetko! Pokojne jej to potvrdili, vedeli o všetkých stretnutiach, akým autom išla na stretnutie s ním, chceli od nej záznamy z mobilu a keď odmietla pokojne jej oznámili, že si na to vybavia povolenie! A vôbec nebola pre nich ako osoba bezúhonná, kdeže, odobrali jej odtlačky rúk a veru aj DNA a ona sama si na to spomína s veľkou nevôľou – zastrašovali ma, celkom iste je to štýl ich práce a verte mi, je to nepríjemné! Som bezúhonný občan, naviac žena, čo pozná pravidlá svojej práce a etiku s tým spojenú a veru ani s odstupom času neviem, či podám na tento spôsob nátlaku oficiálnu sťažnosť!? Radšej sa poradím s právnikom a manželom!
Identické rozhodnutie – odovzdať policajtom materiál, čo dostal od svojho informátora vo veci tunelovania vojenských tajných služieb urobil aj redaktor SME Miroslav Kern. Vybral si na to okresné veliteľstvo PZ a podľa jeho slov to malo tentoraz iný priebeh. Vraj ich to zaskočilo a potom už sa riadili presne podľa inštrukcií okresného riaditeľa a s jedinou výnimkou, keď sa rozhodovali, či nevykonajú raziu v priestoroch redakcie SME, kde zostala obálka, v ktorej redaktor Kern dokumenty dostal, sa správali slušne. Sám sebe naordinoval iba pokojnú reakciu, lebo presne toto je pre prácu PZ samozrejmosťou, iba máločo robia v intenciách voľajakých presných pravidiel, naopak, ako keby to vždy malo scenár náhodnosti či pravidlo – treba robiť presne to, na čo si kto trúfne!
Je tu najdokonalejšia paralela pre takéto tvrdenie, lebo ešte v roku 2011 sa vtedy opozičný poslanec a dnes minister vnútra Róbert Kaliňák rozhodol klasifikovať rovnaký skutok a povedal na adresu tých, čo vyniesli z prostredia ministerstva obrany informácie o odpočúvaní novinárov a označil ich za hrdinov! Vtedy vyslovil svoje presvedčenie, že takáto aktivita nemôže byť trestnou činnosťou, lebo upozorňuje na trestnú činnosť v službe a to nemôže byť tajnou informáciou!!!
Dnes už tvrdí – títo nie sú hrdinovia a ak budete skúmať prečo, budete prekvapení. Vojenskí tajní kradli počas služby, sú o tom dostatočné dôkazy, spôsobené škody sú naozaj veľké a o tých morálnych radšej ani nehovorím, ale čudujte sa, nie je vznesené trestné stíhanie, všetci „hlavní vinníci“ sú dnes naozaj „veľkými rybami“ spravodajskej siete na MO a trestne sa budú stíhať iba tí, čo na tie závažné zločiny upozornili! Teda hrdinovia v minulosti, pán minister, to je vaša klasifikácia a nech budete robiť prvé posledné a celkom sa pred svetom zdiskreditujete, nič vám nepomôže! Máte smolu, možno nesprávne nabrúsený jazyk a slabú pamäť i logiku, ale nič s tým neurobíte, hanba je preveľká!
Videl som vás v takejto situácii viackrát, aj v priamom prenose a ako sa povie, už to máte celkom dobre natrénované. Čím viac vám tečie do topánok, čím ste úbohejší, tým presvedčivejšie klamete! Zvyšujete hlas, ste vzrušený a akože „naozajstne mužný a smelý“, vaša dikcia je tomu zodpovedajúca, ale ako sa povie, už by ste sa mali predsa len mierniť. Nič netrvá večne a poviem to takto, skúste hádať, ako ste na tom s dôverou u občanov!? Pre istotu vám to prezradím, veru nič moc, skôr je to celkom nedostatočné a keďže neklamete iba v takýchto kauzách, ale zavádzate národ aj svojimi zázrakmi novej metódy správy vecí verejných, či verejného obstarávania – kde vás už vlastne preukazne capli po kradmej ruke, nič dobrého vás nečaká.
V SME zo stredy 26. júna 2013 máte všetko vystihujúcu fotografiu s kolegom ministrom Glváčom, ten komentár pod ňou je výstižný akurát pre toto zamyslenie sa, ale najviac s tým korešponduje vaša póza! Hlava hlboko sklonená, pre istotu ukrytá v dlani, čo je raz a navždy dôkaz viny a neistoty a zrejme už viete celkom iste, že netreba stíhať tých, čo zlodejstvo prezradili „vynesením dokumentov a odovzdaním ich policajnej moci“, ale naozaj tých, čo sofistikovane okrádali republiku a jej občanov, ako to voľakedy dávno urobil ten nezodpovedný Galko, čo cez prokuratúru dodnes stíha tých, čo nezákonne odpočúvali a nie tých, čo pre vás boli hrdinami, lebo ako sa povie, má to v hlave poukladané dobre.
