V médiách už dávno odpočítavajú čas zostávajúci do zahájenia zimnej olympiády v Soči, akurát dnes je daný číslovkou 10 a hoci sú spomenuté prezidentské voľby až v marci, nemyslite si, že ten utekajúci čas nie je v tomto ohľade tiež zodpovedným pripomenutím, alebo presnejšie, mementom, lebo kým ZOH sú svojim spôsobom naozaj dôležitým športovým súperením, prezidentské voľby určujú v základných obrysoch napredovanie spoločnosti. Naozaj sa to nedá voľajako jednoduchšie spoločnosti pripomínať, lebo jej polarizovaná podoba akurát v súčasnosti nesľubuje viac istôt a už vôbec nie optimizmus. Krajina sa spôsobom správy vecí verejných vrátila do režimu zvrchovanej vlády jednej politickej strany, tá si privlastňuje právo rozhodovať vo všetkom mocensky, bez potreby využívania demokratických princípov riadenia spoločnosti a čo je najhoršie, celkom bez výčitiek svedomia, že je to v podobe vlády menšiny nad väčšinou.
Prezident je v našej legislatíve osobnosť bez priamej výkonnej moci, ale jeho vplyv na chod štátu, vo všetkých rovinách viditeľnej výkonnosti a zodpovednosti, od ekonomiky cez sociálne záležitosti až po medzinárodné vzťahy je rozhodujúci a ak nefunguje v podobe jednoty presvedčení, ako to teraz svetu ponúkajú strana Smer a Ivan Gašparovič, naozaj to môže vytvoriť až „zázračný priestor“, kde sa viac ako prirodzene všetko, aj nekompatibilné, rozporuplné, či na črepinky rozbité, môže stať zasa aj funkčnou vecou! Som si istý, že tomu každý rozumie, teraz je v ponuke istota štátostrany Smer reprezentovaná ľavicovou filozofiou predovšetkým v ekonomickej sfére, kde je štát vo všetkom dominantný, podnikateľ a výrobná sféra vôbec je považovaná za niečo nezodpovedné a márne, hoci presný opak je pravdou, podľa toho sú nastavené aj pravidlá hospodárenia, ba aj štatistiky a naviac, dosiahnuté výsledky sa národu ponúkajú v celkom svojskej podobe. A tak je to neriešiteľný rozpor, nezávislé hodnotenie a jeho výsledky sú iné než oficiálna štatistika a kým si vláda mädlí ruky, aká je úspešná a obdivuhodná, nezávislá odborná sféra ponúka opak – nezamestnanosť neklesá a zadlženosť krajiny rastie, životná úroveň obyvateľstva stagnuje, sociálne istoty sa nezlepšujú, konkurencieschopnosť v globále klesá a prognózy pokroku sa minimalizujú.
Je to povedané pravdivo, ale málo alarmujúco a verte mi, ak sa tento status quo čo panuje predĺži, vláda na čele s Ficom a stranou Smer, podporovaná bezvýhradne parlamentom a vo všetkom, čo by mohlo byť rozporuplné aj prezidentom Gašparovičom, svojim neoficiálnym členom nezmení, ak sa nedočkáme radikálnych zmien, bude to veru ešte horšie! Ba to pokračovanie, aké sľubuje víťazstvo favorita týchto prezidentských volieb Róberta Fico, je prognózou naozaj neradostnou, lebo minimálne do parlamentných volieb v roku 2016, ak sa nám žiadna mimoriadna udalosť neponúkne ako výhra, to bude ešte horšie! Synergia názorov a pravidiel ľavice, vlastná väčšine v parlamente a jednofarebná vláda Smeru, spolu s novým prezidentom Ficom vytvorí „jednotu a istoty“ ako pred revolúciou v novembri 1989 a ak sa nenahneváte, presne to budem chápať nielen ako nepriazeň osudu a trest, ale celkom iste aj za krok nazad!
Možno sa vám to tak celkom nebude pozdávať, budete mi vyčítať, že predovšetkým zveličujem a preháňam, nie som korektný v číselných údajoch, ale presne tam je už teraz nielen cítiť, ale naozaj farebne vidieť, že matematika je jasne na strane pravicového spektra nášho národa. Róbert Fico v tých agentúrnych výsledkoch má prvenstvo v podobe 38 – 40 % voličských preferencií a celý zvyšok patrí jeho súperom s inou záujmovou či politickou orientáciou! Je to samozrejme „reč malých čísiel“, agentúrne prieskumy sa štandardne robia v rozmere cca tisícky respondentov a hoci je na prvý pohľad jasné, že zjednotený Smer s ponukou jediného kandidáta je favoritom, všetko je aj tak iba vo hviezdach.
A práve v tom je nádej, ako sa stať rovnocenným súperom v týchto voľbách aj takejto, štatisticky zdanlivo neohroziteľnej politickej sile, lebo ten zvyšok agentúrnych výsledkov predstavujúcich väčšinu, je tvorený množinou celkom irelevantných kandidátov, ktorých kapacity sú vyjadrené v podobe promile číselných údajov a tá relevantná skupinka pravicových, alebo ak sa vám to bude viac pozdávať, tak kandidátov na prezidenta z vôle ľudu, tvorí štatistickú väčšinu aj v reči matematiky!
To pokračovanie príbehu je už opakovaním známeho, v prvom kole zvíťazí kandidát strany Smer Róbert Fico a jeho súper, z toho zvyšku opozičnej, či pravicovej ponuky vzíde ako najúspešnejší v tesnom súboji. Bude to pravdepodobne tajnička tvorená priezviskom jedného z týchto prezidentských kandidátov, čo ponúkajú agentúry - Andrej Kiska, Milan Kňažko, Radoslav Procházka, Pavol Hrušovský a očakávaným pokračovaním bude druhé kolo, keď už o všetkom rozhodne prostá väčšina hlasov! Hoci aj jeden jediný a ak sa dokážete vžiť do reality takéhoto súboja bude vám jasné, že vo chvíli jeho začiatku príde k slovu voľačo také prirodzené a jednoduché, ako je ľudská vzájomnosť, viera v spoločné záujmy, synergia presvedčení a filozofie spoznávania i riadenia sveta a ak už je tu potreba orientovať sa aj športovo, tak potom aj fanúšikovský syndróm. Som si celkom istý, že ten z kandidátov, čo nebude účinkovať v druhom kole ako Ficov súper oznámi svojim voličom, fanklubom, rodine a priaznivcom, že má jediné prianie a prosbu – hlas, čo dáte v druhom kole volieb môjmu súperovi bude presne taký istý, ako keby ste ho dali mne! Zjednotenie voličskej základne tých štyroch pravicových kandidátov, v zhode s postojmi aj tých, v prvom kole volieb menej úspešných prinesie očakávaný efekt synergie, naša spoločná vec zvíťazí akurát takto a bude to úspech pravice.
Možno neočakávaný úspech, pre vládnu moc a diktát Smeru, ba aj pre prezidenta Gašparoviča prekvapujúci, ba až šokujúci, lebo sila je naučená iba víťaziť! Alebo aj falošne prorokovať, ako nám to svojimi výrokmi v priamom prenose predstavil Ivan Gašparovič slovami, že prezidentom má byť voľakto známy, rozhľadený, skúsený – jednoducho žiadne béčko, ako sa hovorí, teda podľa jeho odporúčaní by to mal byť dnešný premiér Fico! A to veru aj napriek tomu, že už v pokračovaní svojej rétoriky chvály musí vysvetľovať rozdiely medzi prezidentským kandidátom straníckym a občianskym, lebo nič sa nedá robiť, rozdiel v kvalite tu naozaj je! Ficovi sa podpísala jeho parlamentná väčšina povinne, viac sa neusiloval, ako sa hovorí, viac podpory nepotreboval, ale väčšina jeho konkurentov sa Slovenskom nielen fyzicky prešla, nielen diskutovala či polemizovala, ale v prvom rade voličom dokumentovala, že to rozhodnutie vykonávať prezidentské právomoci považujú za poslanie v mene a z vôle ľudu, veď hľa, osobný kontakt je vyjadrenie žiadosti o podporu a prísľub zodpovednosti!!!
To viete, ponuka možností vo vývoji pripravujúcej sa kampane bude ešte naozaj pestrá. S odstupom času ma ako pravičiara, alebo presnejšie, ako jednoznačného oponenta ľavice, so
všetkými jej zvrátenosťami v dedičnosti a v spôsoboch myslenia trápi predovšetkým neschopnosť občanov s opačnou výbavou stmeliť črepinky rôznorodosti a adresnosti i názorovej jednotnosti do „voľajakej spoločnej misy, alebo džbánu“! S rovnakým obsahom či ponukou a ak si nedokážete tie spoločné veci pripomínať ako fakty, ktoré sa nedajú odškriepiť a neakceptovať, je to márnosť a malichernosť. Lebo vedzte, preferencia spoločných záujmov a umenie vedieť si vybrať vo voľbách presne, predovšetkým spôsob vládnutia, obsah a štýl politiky spoločný viacerým a neviazať sa iba na jediné meno, predovšetkým v druhom kole volieb prezidenta, je naozaj múdrejšia reakcia a jediná správna voľba!
