To viete, ak mám pokračovať v tej nadsádzke, potom je to dané tým množstvom „chápadiel“, čo mu treba prisúdiť ak ho prirovnávam k tej chobotnici a keby ste si nebodaj mysleli že preháňam, alebo zveličujem či nebodaj si priamo vymýšľam, mýlite sa, jeho povesť v širokej občianskej sfére je ešte onakvejšia! Viete, v justícii bol už všelikým, od istého času je priamo jednotkou v tej najširšej možnej podobe dosahu a rozsahu svojich právomocí a je naozaj zvláštne, ako sa to potom prejavuje v obľúbenosti medzi kolegami. Hovorím o Štefanovi Harabínovi, predsedovi Najvyššieho súdu Slovenska a zároveň aj predsedovi Súdnej rady a verte mi, od tej chvíle, keď s výdatnou pomocou HZDS a Vladimíra Mečiara vkročil do sféry „vysokých justičných kruhov“ už jednoducho nedovolil, aby sa ho dotýkala voľajaká obmena kádrov! Kdeže, je tam zabetónovaný a poistený armatúrou až oceľovou, lebo ako predseda Najvyššieho súdu je aj predsedom Súdnej rady a to je presne ten orgán, čo ho vymenoval, takže teraz je nedotknuteľný.
Ak sa vám to zdá byť voľačo nepreukazné, či v systéme správy vecí verejných v tejto republike nepodstatné, skúste sa zamyslieť nad podmienkou, čo si ako svoje volebné krédo prezidentského kandidáta predsavzal splniť Pavol Hrušovský, ako občiansky kandidát. Spolu so svojim volebným tímom zbiera veru aj občianske podpisy, aby nebol iba straníckym kandidátom a jeho najväčšou túžbou je možnosť funkciu predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady rozdeliť!!! Presne takto to povedal a keďže je sám právnik a dostatočne skúsený politik, ale predovšetkým človek s obrovskou praxou v plnení povinností voči spoločnosti a zákonom vedzte, že presne vie, prečo sa mu akurát tento zdanlivo jednoduchý úkon javí ako voľačo celkom prvoradé!
Štefan Harabín je v slovenskej justícii fenomén nielen nedotknuteľnosti, ale predovšetkým zatajený diktátor, čo dokáže poťahovať nitky vedúce vlastne všade v našom súdnictve a keď si preberiete kauzy, čo najviac Slovensku poškodili, predovšetkým na cti a dôvere rezortu spravodlivosti, takmer vždy to bolo jeho zásluhou. Najčastejšie je neuveriteľne arogantný, jeho prejav nadradenosti sa aj v televízii dá používať ako učebnicový príklad hereckej kreácie priamo podľa Stanislavského metód a princípov a jeho irónia, hanobenie a podceňovanie činov a slov oponentov je celkom hmatateľná - jednoducho je v tom nedostižný! To viete, tých, čo s ním nesúhlasia odborne či iba ľudsky je viac ako dosť, presne takto sa potom o ňom aj vyjadrujú a jeho prácu hodnotia, ale ešte v ničom neuspeli! Ba keď sa zdalo že už celkom iste niekto voľajaký spor predsa len vyhrá, vynašiel sa, vymyslel voľajakú doposiaľ neobjavenú taktiku, jemu naklonenú inštitúciu, súdy v EÚ či priamo osobným tlakom zdeptal súd čo o ňom rozhodoval a všetko bolo zas iba v jeho réžii.
A verte mi, naozaj to nemal jednoduché, veď uznajte, postavil sa ako neohrozený obranca Najvyššieho súdu kontrolným orgánom hospodárenia so štátnymi financiami – pamätáte sa, vzdoroval ako hrdina poriadnej presile, lebo pravdu naozaj nemal a nemohol mať, ale trest v podobe zníženia mzdy – smiešny a ako sa ukázalo veru aj nevykonateľný, doteraz žiadna štátna moc nedokázala zrealizovať. A tých súdnych sporov čo vyhral, jasné, osobných, lebo nepriateľov a oponentov aj v odbornej rovine má veru viac ako dosť a už som dávnejšie skonštatoval, že ani v tom pravotení sa naozaj nemá konkurenta!
Je tak trošku zvláštne, že všetky tie spory sú ako keby vystrihnuté podľa jednotnej šablóny – voľačo sa stalo presne v jeho réžii, ale jednoducho niet dôkazov a to, čo celý národ naozaj spoľahlivo vie a väčšinovo tomu verí, súd, čo to má pridelené ako kauzu rozhodne vždy v jeho prospech! Najčastejším verdiktom je potom ortieľ s výrokom – vec je nepodložená, vymyslená, nestala sa, niet dôkazov a Harabín vysúdi ospravedlnenie a finančnú náhradu za ujmu na cti! Presne ako teraz, reč je o tom zázname telefonického rozhovoru medzi Štefanom Harabínom a mafiánom Bakim Sadikim, keď od generálnej prokuratúry, za tvrdenie vtedy generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, vysúdil 150 tisíc euro, lebo vraj to bolo účelové a vymyslené konanie, teda klamstvo!
A teraz je v ponuke taká voľajaká perlička potvrdzujúca výnimočnosť tejto pravoty! Harabín povedal, že to nie je pravda a sudca mu to uznal, minister spravodlivosti Borec to všetko podporil, sudcu čo takto rozhodol bránil, ale generálny prokurátor Čižnár s takýmto rozsudkom nesúhlasí a chce ho napadnúť! Slovensko ten inkriminovaný rozhovor pozná naspamäť, podľa Trnku bol súčasťou vyšetrovacieho spisu, naozaj nič v tomto ohľade sa nespochybňovalo, ale hľa, v tej našej justícii veru predsa len účinkuje syndróm Harabín. Ako sa hovorí, voľačo tajomne pôsobiace všetko v kauze zmenilo naozaj od základu, jej výsledný verdikt, alebo ak chcete tak finálne zafarbenie je celkom rozdielne a keď môžem trošku odbočiť potom mi nedá nespýtať sa, či s iným farebným výsledkom, alebo teda rozsudkom, neskončí aj ten obnovený proces s „tým inkriminovaným hlasom Bakim Sadikim“, lebo ako si všímam, je k dispozícii vlastne iba mlčanie zodpovedných a ticho!
Teda tak a nedá mi vrátiť sa ešte raz k tomu verejnému sľubu Pavla Hrušovského, prezidentského kandidáta, že ak by bol za prezidenta Slovenska naozaj zvolený, prvý jeho verdikt bude pozíciu Štefana Harabína v justícii krajiny detronizovať, už žiadna kumulácia moci na poste predsedov Najvyššieho súdu a Súdnej rady, lebo hľa, taká veľká kôpka moci Slovensku naozaj neprospieva, skôr celkom naopak!
