Presne ako teraz a hneď v úvode tejto „schnel“ analýzy treba povedať, že má svoje zdroje príčin v negatívnej podstate chýb a omylov či nedostatkov. Základom je presne to, čo nazývame domáce, či vlastné zdroje a ak budeme konzekventní, tak v prvom rade je to problém spočívajúci v nedostatočnej odbornosti vedenia rezortu, chaotická a celkom nesystematická práca odborníkov na organizáciu vyučovania, metodiku a predovšetkým finančné zabezpečenie celého procesu vzdelávania a v konečnom dôsledku to prinieslo viditeľný pokles vzdelanosti. Viete, presne tento ukazovateľ sa tým, čo sa prezentujú ako kontrolóri v tomto ohľade najľahšie pripraví i výsledkami zdokumentuje, lebo stačí pripraviť testovanie v podobe riešenia zadaní, v jednotnom čase ho dať riešiť kontrolovaným subjektom, vyhodnotiť a stanoviť poradie!
Celkom pravidelne takúto úlohu - dalo by sa povedať že naozaj dôležitú, lebo okrem stanovenia rebríčka úspešnosti riešenia zadaní, tentoraz z matematiky a čitateľskej i prírodovednej gramotnosti je výsledkom vyhodnotenia testov aj trend rastu či poklesu výkonnosti celej skúmanej komunity - realizuje naozaj v širokom zábere OECD. Trvá to takpovediac viac ako niekoľko mesiacov, veď iba u nás sa testovalo, monitorovalo, či preverovalo 5737 pätnásťročných školákov zo všetkých typov škôl, kde takýto ročník sedí celkom bežne v laviciach a kto si dal tú námahu vedieť, ako to pre slovenských školákov dopadlo zistil, že za krajinami s ktorými sa chceme porovnávať zaostávame. V porovnaní s rovnakými testami z rokov 2003 až 2009 sme v rebríčku klesali, ba vyhodnotenie z roku 2012 nás posiela až takmer na samé dno rebríčka vzdelanosti. Alebo ak to chcete počuť v podobe takpovediac hrôzostrašnej, takej, po ktorej celkom stratil reč aj ináč urozprávaný minister školstva Čaplovič, dostali sme sa na samé dno vedomostnej výkonnosti.
Ak dovolíte, trošku odbočím, na porovnávanie výsledkov je v tom projekte OECD naozaj široká ponuka a jednoznačne najlepšie sú na tom Nemci! Svoje školstvo dôsledne analyzovali, zmenili filozofiu, motiváciu a predovšetkým metodiku všetkého súvisiaceho so vzdelávaním, zrušili školy a špecializovaný systém vzdelávania pre tých „menej výkonných“ žiakov, ak mi budete chcieť rozumieť a v krátkom čase sa posunuli do nadpriemeru výsledkov prieskumov, kde doteraz nikdy nefigurovali!
V médiách sa odštartovala debata, prečo je to tak, čo sa vlastne deje a nájdete v tom veru neprebernú ponuku príčin – sociálne zázemie školákov, nedostatočná výkonnosť učiteľov, metodika vyučovacieho procesu, ciele školského systému dané potrebami štátu, finančné zabezpečenie procesu vzdelávania, aj mzdová oblasť profesionálov, jednotnosť systému vzdelávania a potreba dokonalej prípravy každej zmeny, ktorá je potrebná, lebo žiaľ, u nás je presne toto podpísané pod „pokrok od desiatich k piatim“! Niet postupnosti a ani náväznosti, každý kto je pri moci si robí „iba to svoje“ a koľko ministrov, toľko spôsobov vedenia rezortu a nič sa nedá robiť, potom to nie je riadiaci systém, ale chaos.
Tentoraz to vyhodnotenie testov OECD minister školstva Čaplovič hodnotil viac ako svojsky, lebo hoci sa akurát v čase jeho zverejnenia nachádzal priamo v parlamente, lebo predkladal a obhajoval počty žiakov v triedach škôl ako záväzné limity pri znižovaní počtu malých škôl, hovoril o tom iba v kuloároch, medzi svojimi a ostatným zvedavcom, predovšetkým novinárom, sa vyhýbal. Ale počuť sa dal, vraj za všetko zlé môže predovšetkým chudoba slovenskej rodiny s deťmi, delenie detí na rôzne druhy škôl podľa úrovne schopnosti vzdelávania – to je ten prípad odchodu detí zo základnej školy na osemročné gymnáziá, ale v replike posunutej iba o kúsok času si šliape po jazyku keď tvrdí, že osemročné gymnáziá dosiahli najhoršie výsledky. A predbehnem udalosti, akurát nové predpisy o limitácii počtu žiakov na osemročných gymnáziách, plánované realizovať okamžite, posunul o celé dva roky a hoci je za tým naozaj mocný a oprávnený protest zriaďovateľov takýchto gymnázií, je za tým veru aj skutočnosť, že ten jeho prvotný argument jednoducho nie je preukazný, je skôr zle interpretovanou realitou!
Odborná verejnosť a veru aj opozícia adresuje Čaplovičovi výčitky a výhrady, že všetka tá negatívna hrôza výsledkov rezortu nenašla odozvu v reálnych riešeniach pozitívnych zmien a na stole je návrh na alarmujúce riešenie – zvolať mimoriadne zasadnutie školského výboru parlamentu. Verte mi, je vlastne už naozaj najvyšší čas urobiť voľajaký zodpovedný audit situácie v rezorte, lebo nielen minister, ale veru ani ostatné organizačné štruktúry povinné veci riešiť nerobia jednoducho nič! Príklad – v krízových oblastiach povinnej školskej dochádzky detí s pôvodom v rómskych osadách a komunitách – to bolo predovšetkým v Dobšinej a v Šarišských Michaľanoch, sa do programu národného programu ministerstva školstva ako vzorová zaradila celodenná výchova takýchto detí a čuduj sa svet – ministerstvo školstva a ani splnomocnenec vlády neurobili nič!!! Všetko si sami urobili tí, ktorých sa to dotýkalo „za svoje a vo vlastnej réžii“ a ak je pozorovateľ iba trošku spravodlivý a kritický je jasné, že dôsledky a zodpovednosť vyvodiť treba!
Dopoviem, lebo presne to si minister školstva Dušan Čaplovič ako finálnu repliku k svojim postojom a záverom, ktorými nám prorokuje svoje presvedčenia zaslúži. Tvrdí, že slovenskí žiaci budú vedieť ešte menej, má vraj vážnu obavu, aby sme sa ešte viac neprepadli a ak by sme aj spoločnými silami hľadali, čo robí ako prevenciu, aké opatrenia má v talóne svojich riešení a ako dôkladne na tom ním spravovaný rezort pracuje zistíte, že jednoducho nerobí vôbec nič! Pasivita, manévre márnych rečí a výhovoriek a bol by naozaj najvyšší čas, urobiť z toho exemplárny príklad radikálnej zmeny – systému, riadiacich kádrov a predovšetkým filozofie!
