Príbeh, ako „priložil to svoje skromné polienko k vatre literárneho odkazu Dobšinského“, lebo je to naša domáca produkcia, priblížil slovenskej verejnosti v celostránkovom rozhovore v denníku SME o extrémizme v našej vlasti a jeho titulok – Neverím, že by policajti mali väzby na radikálov – spĺňa všetky predpoklady dobrej rozprávky, hovorí jednoznačne o dobrom tušení! Žiaľ, realita, teda ten výsledný produkt má priveľa nedostatkov, možno preto, že je zrejme prvotinou a tak akosi samozrejme aj preto, že autor si dal záväzok dodržať aj iné, dôležité pravidlo tvorcov rozprávok. Je v takejto podobe – len aby sme v hanbe nezostali.
Príbeh poznáte, v priebehu niekoľkých dní bol na obrazovkách našich televízorov často, s komentárom na viacero spôsobov a nevyvolával medzi divákmi žiadne pochybnosti, že ide o klasickú rozprávku. V tesnom susedstve stoja priamo v meste Nitra „dve usadlosti“ s rôznymi pánmi, naozaj rozdielnym poslaním a veru aj povesťou. V tom jednom sídle je ponuka verejných služieb zábavy a poskytovanie občerstvenia samozrejmosťou, veď už aj to jeho meno – bar Mariatchi je dôkazom celkom jednoznačným, ale ten druhý „historický objekt“, čo je na križovatke ulíc Mostnej a Farskej a nesie označenie súkromný kartársky klub s internými a prísnymi pravidlami pre svojich členov je nielen tajomným miestom, ale teraz vraj už aj prísne sledovaným, akurát policajnými silami, lebo ...
No veď to, táto výhrada je prvým slabým miestom rozprávky policajta Duchoňa, zabudol veru ako na smrť na históriu originálnej predlohy jeho rozprávania, lebo historka naozaj nie je opisom jediného záznamu televíznych kamier z tej križovatky, tak ako to opisuje jeho príbeh, ale sumárom najmenej 38 „všedných“ príbehov, ktorým sa nikdy nepripisovala dôležitosť, lebo verejnosti ich nikto neponúkol. To až teraz, Markíza sa prezentovala šikovnosťou svojich reportérov a to video, kde priestor portálu baru Mariatchi a priľahlé okolie približuje verejnosti ako „arénu“ pre bojové umenie niekoľkých naslovovzatých „špecialistov“, dobre vizuálne i bitkárskymi danosťami spriaznených, získalo česť stať sa námetom modernej rozprávky z ponuky amatérskeho tvorcu.
Má podobu opisu geniálne jednoduchej a na výsosť profesionálnej schopnosti príslušníka polície, čo z ponuky viacerých televíznych kamier, v kontinuálnej dokonalosti, „zostrihal“ udalosť plnú mikropríbehov násilia a udatnosti všetkých aktérov takmer so šťastným koncom, lebo ním vyhlásený alarm, pre v noci hliadkujúcich policajtov v meste, všetko priviedol do úspešného konca – dvadsať sekúnd po poslednej facke či kopanci boli na mieste udalosti ako vis major!
A hoci to mali viac ako zložité, veď uznajte, naozaj nie je jednoduché po takej udalosti rozlíšiť, kto je útočník a kto obeť, veď to sa vraj nedá len tak jednoducho rozoznať, pravda, ale všetka česť, oni všetkých, na mieste činu prítomných nastavali k múru, podľa kontaktu s tým šikovným pozorovateľom kamerových záznamov identifikovali páchateľov a potom už to malo očakávaný priebeh. Vinníci boli zadržaní, napadnutým a zraneným bola poskytnutá pomoc privolanými záchrankami a uznajte, hotová dokonalosť, je celkom zbytočné povedať viac!?
Nuž naozaj nič a potom sme sa cez zvedavosť novinára denníka SME Mikušoviča dozvedeli aj viac, rovnako exkluzívnych rozprávkových motívov. Opisovaná adresa je v meste Nitra chronicky známym miestom násilností, je ich evidovaných v priebehu rokov naozaj veľa, ale ich štatistika polícii nič nenaznačuje. Vieme vlastne iba o tých dvoch, ten z 5. októbra 2013, čo verejnosti sprístupnila Markíza a ten, z 1. januára 2014, keď sa zopakoval útok na majiteľa baru a zlomili mu nohu, čo je už viac ako dobre viditeľné. Ale naozaj nevieme, napriek kamerám, čo tam má mesto k dispozícii, odkiaľ násilníci prišli, či majú spojenie s tým kartárskym súkromným klubom, lebo pochopte, to nemáme možnosť ako prešetriť! My iba dohliadame na verejný poriadok, vylučujem akékoľvek väzby našich príslušníkov s tými násilníkmi a vždy poskytnem polícii všetky údaje!
No veď to, nie je to celkom presný údaj, lebo nič sa nedá robiť, ten októbrový útok, už vôbec nie prekvapujúco polícii mesto neodovzdalo, tak urobilo až so záznamom z 1. januára a žiadne aktivity mesto nevyvíjalo ani predtým, hoci zaznamenalo 38 mimoriadnych udalostí! A nedá mi nepripomenúť, že presne tento priestor je extra lukratívna lokalita, stále sa tam voľačo deje a tak je monitorovaný až 7 kamerami, aby to malo patričnú dokonalosť! No povedzte, je tá Duchoňova rozprávka „podľa opisu skutočných udalostí“ v priebehu času, alebo je účelovou a premyslenou báchorkou o vlastnej dokonalosti a cti, podľa platných pravidiel humánnosti a zákonov!? Je to na vás všetkých, spoluobčania, na vašej spravodlivosti a zmysle pre čisté svedomie. A samozrejme logiku myslenia, lebo v takýchto prípadoch, keď má ruka ruku umývať, účel svätí prostriedky!
Ako to však občas býva aj v súčasnosti, zázraky sa predsa len stávajú, aj u nás, ba priamo tam, kde sa to očakáva! Generálny prokurátor Čižnár sa rozhodol všetko, čo tvrdí nitrianska polícia a mestskí policajti pod velením toho „rozprávkara pre denník SME“ Erika Duchoňa a predovšetkým dokumenty z nitrianskej prokuratúry a veru aj dôkazové videozáznamy poriadne preštudovať a jeho nález priniesol prekvapenie! V Nitre zrejme urobili chyby, je potrebné všetko poriadne overiť a chybné rozhodnutia napraviť a očakáva sa, že to, ako si to generálna prokuratúra predstavuje bude mať expresný spôsob, všetko bude na programe už dnešný deň!
A ešte jedno prekvapenie prišlo tak akosi naviac, celkom originálne, zasa na tému policajných rozprávok a hoci to malo podobu viac ako fajnovú a opatrnú, lebo rozprávkari boli v tomto prípade dvaja, takí voľajakí naši bratia Grimmovci - Róbert Fico a Róbert Kaliňák. Ich výklad zásahu v rómskej osade bol presným opakom toho, ako o tom hovorili jej obyvatelia, ošetrujúci personál rýchlej zdravotnej pomoci a ombudsmanka Dubovcová, malo to podobu príbehu o sociálnej spravodlivosti, pochvaly policajtov a spokojnosť, že ich donucovacie zásahy nemajú chybu, ale čo čert nechcel, tentoraz nemusel veci riešiť až Čentéš v Bratislave! Stačila prokuratúra v Košiciach a aby to pre tých našich hororových rozprávkarov nebola priveľká hanba či priamo potvrdenie hriechu, dostalo to podobu jasného predpisu – žiaden takýto zásah sa nesmie uskutočniť bez obrazového záznamu! Ba prišiel aj doplňujúci návrh, nech je to v réžii nezávislých služieb, lebo čo už, aj naozajstná spravodlivosť už vie o tých svojich vlastných zodpovedných svoje!
