Tá rýchlosť, s akou sa to ako poučenie a definitíva zlyhania objavilo v praxi zodpovedných akurát teraz, mi – odpustite to priznanie – spôsobila uspokojenie. Radosť naozaj nie, lebo je to naozaj o mocných a zodpovedných, čo v svojich rukách ten bič na rozkazovanie síce držali, ale čo už, ten bič a predovšetkým jeho reč neovládali a spôsobili tým, celkom nezaslúžene, nevinným ľuďom v tomto národe stres, galibu a v konečnom dôsledku obrovskú škodu! Finančnú, pod kuratelou medzinárodného práva a veru aj fyzickú, ba predovšetkým v sfére ľudskej dôstojnosti a možno mi ani nebudete veriť, o čom to hovorím, ale ten bič držal v ruke predovšetkým náš pán premiér Róbert Fico a stalo sa presne to, čomu on v svojej pýche a nadutosti neveril! Viete, namýšľal si, že všetko o riadení a rozkazovaní vie, že krútiť tým bičom a múdro a zrozumiteľne ním plieskať dokáže tak, ako nikto iný v tejto krajine a tu ho máš!
Bič síce naozaj pleskol, mľaskavo a veru zvučne, ale prekvapujúco na jeho vlastnom chrbte a ten šok, Slovensko už to konečne vie a o ničom niet pochybností! Kauza súkromných zdravotných poisťovní, čo „vyriešil“ ešte v svojom prvom vodení stádočka sa nevydarila, súdy v Európe, ale aj náš Ústavný rozhodol, že pravdu veru nemá, ani len náhodou nie a hanba mu nedovolila sa k tej chybe priznať! To viete, povinnosť zachovať si dekór velí zatĺkať, alebo radšej celkom mlčať a najlepšie bolo nájsť si obetného baránka, čo si tú misku hanby „vyžerie do dna“! V tomto prípade to bola napokon ovečka, ministerka zdravotníctva Zvolenská všetku tú galibu a zlo naložila na svoje plecia, vymyslela legendu „takticky skvele pripravenej akcie“, ako súkromné zdravotnícke poisťovne kúpime a budeme prevádzkovať naozaj iba jedinú, ako to premiér vymyslel, ale včera sa konečne priznala k pravde! Nič nekúpime, nič neznárodníme, svojmu obdivovanému šéfovi jeho sen splniť nepomôže, sklame ho, zlyhala, lebo čo už, sme chudobní, erárna kasa je plná tak akurát prievanu a dlžôb a bola naozaj smutná!
Potvrdil to, osobne, aj minister financií Kažimír, s potuteľným úsmevom, za aký skrýva aj svoje hriechy, vraj to môže dosvedčiť, ale premiér v ponuke žiadnych komentárov či výhovoriek celkom prirodzene nebol! Viete, on všetko najradšej vymýšľa svojou vlastnou hlavou a v tomto konkrétnom prípade by to bolo ako sypať si rovno na ňu minimálne žeravý popol hanby! To veru treba pochopiť, veď on osobne je vždy veľkorysý!
A to ešte vôbec nebolo všetko, kdeže, ešte je tu škodoradostný návrat k tomu divadielku v Moldave nad Bodvou, keď si premiér Fico hojil svoju zášť a zlosť voči ombudsmanke Dubovcovej, ktorá mu kládla za vinu neserióznosť práce tých ozbrojencov štátu a ochrancov poriadku, teda policajtov a vyčítala mu ich neľudský zásah v rómskej osade! Nedovolil jej na rokovaní vlády ani len ústa otvoriť, ba na druhý deň sa pobral vysloviť tým „gerojom bez bázne a hany“ svoje uznanie slovami horúcej vďaky a obdivu a aby v tom nebol iba sám, verejne ho v tejto záslužnej „robote“ podoprel aj jeho podpredseda a minister vnútra Kaliňák. A vo chvíli nastolenej pohody prišla tá nespravodlivosť osudu, zlyhanie prokuratúry v Košiciach, čo začala vyšetrovanie vo veci neľudského zásahu polície presne v intenciách zistení Dubovcovej a ten šok, na premiérovom chrbte skončila aj tá jeho druhá rana vodcovského biča! Celkom iste boľavá a hanebná, svedčí o neprofesionalite vodcovstva toho „stádočka“, čo chcel ovládať skôr iba mimochodom než múdro a zasa nebol k dispozícii – nikomu a ničomu! A bez uznania, lebo veľkorysosť sa z jeho skutkov a výchovy celkom vyparila!
Tentoraz bol naporúdzi obetný baran, usiloval sa o nadhľad, ako keby špásoval, vraj čo sa dá robiť, bolo to asi naozaj celkom ináč, ako sme to interpretovali my a na otázku, čo bude pokračovaním kauzy pripustil, že asi sa budú musieť vyvodiť dôsledky. Ba hoci to nezaznelo až takto adresne, mocnejšie veci zapierať a premaľovávať nemohol, fakty boli priveľmi samozrejmé a možno sa máme naozaj na čo tešiť! Uhádli ste, že pred novinárov sa ako figúrka v maske kolektívnej zodpovednosti postavil síce Róbert, ale iba Kaliňák, z ministerskej stoličky na vnútre a verte mi, nebol vôbec v pohode
Ako som teda napísal, bič naozaj pleskol štipľavo a hlasno, dalo by sa povedať autorsky presne a zodpovedne akurát tam, kde to malo zabolieť a priniesť osoh tejto krajine – na chrbte svojho nepodareného vodcu, čo mu nielenže škodí a celkom iste ho to aj bolí, predovšetkým jeho viere, že je schopným v krajine vládnuť, lenže hľa, on vôbec nemá dosť odvahy si to ani len priznať! No čo už, takýto vodca, to je hotové nešťastie a bude dobré a správne si to zapamätať.
Nechcem nič predbiehať a už vôbec nie maľovať voľajakého čerta na stenu, ale vraj sa už ľady týmto smerom v parlamente pohli, vrabce na tom vŕšku pri Hrade vraj čvirikajú, že opozícia už mu ten finálny účet počíta s vážnosťou a zodpovednosťou, hoci to vraj predsa len vyzerá vážnejšie než si to vymysleli! Žiadne no-no-no, ba ani bu-bu-bu, ale zodpovednosť voči národu v podobe - komu vodcovstvo do rúk nepatrí, mal by to akceptovať! Nech si to ten národ konečne užíva, pomáhať mu a chrániť ho by mali naozaj iba dobrí a múdri profesionáli a nie voľajaký amatér, čo to s tým bičom jednoducho vôbec nevie!
