Veru tak, ani len taká zemička, akou je Slovensko z pohľadu veľkosti, počtu obyvateľov a predovšetkým významu v globálnej politike sveta sa už naozaj dávno nezaraďuje k takým regiónom, kde v lete niet čo komentovať, do čoho strčiť alebo ako tajnosť objaviť, či ešte lepšie, zareagovať, protestovať, alebo naopak, s voľačím presvedčivo súhlasiť a hoci sa parlament či vláda naozaj odobrala odpočívať, nič veru lenivo nedrieme! Naopak, je stále o čom referovať, informovať, ponúkať k polemike a spravodlivo, aj viac ako účelovo na informačnom trhu dominovať! To je krédo novinárov a spravodajcov a obyčajným smrteľníkom je takáto ponuka voľačím ako hrozienkom v koláči dňa a tak som sa tak trošku zamyslel nad tým, čo nás prázdninovo zaujalo - to viete, bez záruky komplexnosti, lebo výberovosť tém a zábudlivosť sú prirodzenou danosťou ľudí.
Tým najdôležitejším pre veci tohto štátu a jeho občanov je aktivita tých celkom prvých – teda poslancov, členov vlády a verejných činiteľov i strážcov poriadku a nič sa nedá robiť, veru aj sudcov čo by mali mať vždy posledné slovo, ak je čo posudzovať v kontexte dobro – zlo, či spravodlivosť a zločin, keď si akurát tento ponukový list pripomeniete ako scenár predstavenia, v ktorom sme chtiac nechtiac hrali zodpovednú úlohu komparzu. Všimnite si, akú sme mali dôležitú úlohu ako občania - to veru nie je nezainteresovaná verejnosť a pochopíte, že nad ničím, ani z takejto ponuky si nesmieme „umyť ruky“! Veď uznajte, bolo by normálne ako zodpovední občania nezareagovať na..., ponuka je veru dostatočná!
Informácie o rozhodnutiach jednotlivých členov kabinetu na chod spoločnosti boli celkom extra ponukou, napríklad štátny tajomník ministerstva práce a sociálnych vecí a predovšetkým rodiny Burian sa rozhodol v neprítomnosti svojho šéfa, vtedy na maródke, urobiť rozhodnutia, čo „ozdravia štátne financie“ na úkor rodičovských príspevkov a naozaj bolo o čom debatovať! Až tak dôkladne, že veci sa ujal osobne premiér, všetko uviedol na správnu mieru aj s poučením pre svojho úradníka, odkiaľ pokiaľ siaha jeho „zodpovednosť“ a predovšetkým právomoc a dodnes premýšľam, či to náhodou nebol ním osobne vymyslený scenár, lebo ak si dobre pamätám, tak niekedy v tom čase sa v SME objavila karikatúra jeho „dejepisca“ Shootyho o uhorkovej sezóne a tomuto svojmu „priaznivcovi“ premiér nikdy nezostáva nič dlžen!
A keď sa iba o chvíľku neskôr prezentoval svojou predstavou o márnosti slovenskej vedy minister školstva Čaplovič, osobne, veď vie, o čom je reč, je sám služobníkom tej, s menom história, ako treba cez rozpočet umravniť potreby SAV bolo mi jasné, čo bude nasledovať! Uhádol som, rozhodnutie premiéra Fica prišlo zákonite a nekompromisne, bol menej adresný a „neznelo“ to na verejnosti ako výchovné zaucho pre školského šéfa, ale aj tak, veľkorysosť a genialita premiéra zasa raz dostala svoje miesto na divadelnej rampe našich dejín! Zaslúžene, pravda, to on je strážcom nielen národných pokladov, ale veru aj múdrosti a zodpovednosti, je to jasné všetkým!?
A nielen to, je geniálne prezieravý, lebo všimnite si, v tých kauzách čo objavil, priviedol na svet a vzkriesil, to podľa toho, ako mu to vyhovovalo, už naozaj nevystupuje ako protagonista! Ani len marginálny záujem neprejavuje o zdravotníctvo našej krajiny, predovšetkým ten gordický uzol poisťovní, čo osobne sľuboval rozťať svojim radikálnym rozhodnutím a železnou vôľou, mu je vlastne nulovou sférou záujmov, kým pre mnohých, ba vlastne všetkých je to alfa a omega budúcnosti zdravia národa, pre neho samotného je to absolútna nula – nezáujem! Radšej oslávi SNP, sfára do handlovskej bane obzrieť si nové ťažobné priestory a oznámi nám, že aha, nebojte sa, o našu bezpečnosť je dobre postarané, máme špičkových ostreľovačov a energetické zdroje na dlhú dobu, takže Slovensko si žije spokojne a viac ako dobre. A z jeho slov je cítiť to nevypovedané – to pod mojou kuratelou!
Presne v kontexte s tým potom lepšie porozumieme aj jeho súčasnej neangažovanosti vo všetkom, čo charakterizuje čas prázdnin a dovoleniek, vyhýba sa téme konsolidačné opatrenia kabinetu v súvislosti s povinnosťou dodržať deficit hospodárenia krajiny daný prekročením trojpercentnej hranice HDP, všetko prenechal druhej línii zodpovedných, nereaguje na problémy policajtov, sudcov, súdov, verejná mienka v spoločenstve veriacich mu je celkom nič a nemontuje sa ani do legislatívnych povinností poslancov, hoci uznajte, prijímanie nových noriem na podporu boja proti korupcii by si inokedy nenechal utiecť ani na nemocničnom lôžku, ak mám byť presvedčivo argumentujúcim! Už dlho a nepreniknuteľne mlčí aj vo veci svojej kandidatúry na prezidentský post, hoci mu pribudli noví súperi a rozšíril sa tak diapazón možnej konkurencie, aj keď na Slovensku nikto nepochybuje o tom, že presne to je jeho najbližšia a adresná perspektíva v nomenklatúre štátu a tak by sa zdalo, že sa mu v dokonalej podobe podarilo vyviesť podobu „uhorkového ničnerobenia“ zo sféry možného klebetenia o jeho aktivitách v letnom období.
Mienil to predvídavo, celkom iste pre tento aspekt svojej dobrej povesti a zachovania iba dobrých chýrov o sebe urobil všetko, čo bolo treba a o čom bol presvedčený, že realizácia nemá chybu, no podcenil tých, ktorým sa meno paparazzi stalo osudom a na ktorých neospravedlniteľnú zvedavosť a impertinenciu zabudol!
Gauneri akýsi nezodpovední, ani nie tak dávno jeho osobné hodnotenie služobníkov mediálnej sféry, zdokumentovali priebeh jednej neoficiálnej oslavy, na ktorej bol premiér v spoločnosti štyroch osôb zo svojho úradu, ale predovšetkým so zamestnankyňou Úradu vlády Janou Halászovou, ktorú potom, večer, s presvedčením, že celkom inkognito, viezol aj domov vo svojom aute. Šokujúco, tí špinavci urobili viac ako nekorektne a bez povolenia fotografie týchto osôb a v súvislosti s tým sa už stihol „narodiť“ celkom nechutný príbeh plný dohadov, podozrení a špekulácií. Táto dáma je v spoločnosti premiéra Fica dlhodobo, už aj v dobe funkčnosti jeho prvého kabinetu, je jeho spoločníčkou na všetkých služobných cestách, ba aj na súkromných, ak sa ich novinárskym hyenám podarilo zdokumentovať a všetko sa z ničoho nič objavilo v článku s takýmito fotografiami a informáciami uverejnenými v bulvárnom týždenníku Plus 7 dní ako spravodajský trhák!
Vraj ťuťuli – muťuli či pusinka na dobrú noc a keby len to, všetko dostalo podobu oficiálne prejaveného interesu o pozadie takejto „banálnosti“, ako to pomenoval oficiálny hovorca Úradu vlády, veď to bola iba oslava v malej spoločnosti, ale nepomohlo, interes, zvedavosť, túžba vedieť pravdu a predovšetkým zákulisie „akcie“ bolo mocnejšie! Kto je Jana Halászová, aký dostáva na svojom poste plat a odmeny, alebo za čo si kúpila drahý byt v novostavbe, ako zaplatila za luxusné Audi, ba nikto nechce zodpovedať ani len takú samozrejmosť, aké je jej pracovné zaradenie? A vrcholom „mlčanlivosti“ je potom rozhodnutie Úradu vlády, ako jej zamestnávateľa, že otázku na riziká spojené s utajovaním jej činnosti, čo ohrozuje bezpečnosť Slovenska, ako keby nikto a nikdy nepoložil! Všetko však bolo ináč, ako býva zvykom, otázka novinárov mala písomnú a reálnu podobu! Novinárska robota bola jednoducho dôkladná, ale Úrad vlády zrejme nemusí robiť nič v súlade s pravidlami či dokonca nebodaj so zákonmi!
Zvláštne, samozrejme a to aj napriek tomu, že Slovenskom sa šíri fáma tak trošku šteklivého charakteru, čo je tak naozaj príčinou takéhoto verného a dlhodobého, aj keď premyslene utajovaného „kolegiálneho vzťahu“.
To viete, ilúzie o ľudských istotách, vo vzťahoch a predovšetkým v schopnosti odolávať pokušeniam nemám, som sám iba obyčajný človiečik a celkom iste aj hriešnik, ak sa dá akurát takto pomenovať „chuť na maškrtku v nie celkom definitívne zakázanej podobe“, ale aj tak, moralistom v takomto prípade môžem byť celkom samozrejme! Už dávno nie som etalónom dokonalosti a absolútnej mravnosti, ale čo sa dá robiť, náš pán premiér stále ním je, presne tak, ako bol ten prezident v USA, keď mu vykrútila krk stážistka v Bielom dome svojim nadaním a ochotou pomáhať, či byť neustále v pohotovosti a nepochybujem ani len na sekundu o tom, že pochopenie k „odpúšťajúcej spravodlivosti“ bude mať celkom iste každý celkom obyčajný, ale zažiadaný muž! Odsudzovať samozrejme, ale uznajte, to naozaj nie je v mužskej filozofii väčšiny celkom to isté!!!
Ale pozor, náš premiér sa zatiaľ v utajení hotuje stať sa prvým z nás, chce byť našim prezidentom a nech sa nenahnevá, ten novinársky prieskum a fotodokumentácia si odpovede na všetky položené otázky nielen zaslúžia, ale ich zodpovedanie má dostať istotu reálie! Voči národu a keby sme aj zažiadaných mužov ako čestných voličov vynechali, lebo čo už, sú to „hajzlíci“, ženy a nezlomné charaktery aj medzi nimi ho ako vhodnú osobnosť stať sa prvým z nás nebudú akceptovať!
Vidíte, je to voľačo z ničoho nič strašne dôležité, niečo, čo zamiešalo karty účelovo, presne tak, ako keď bankár v pokri švindľuje a s balíčkom kariet manipuluje tak, aby odkryl presne taký list, ako mu v tej chvíli vyhovuje a pochopte, tento príklad je akurát takáto ponuka!
O jednej veci vôbec nepochybujem – táto hra nášmu premiérovi naozaj nevyšla, alebo ináč, toľko chodil piť z tej čaše, až kým mu ju zlá chvíľka, alebo ak chcete, tak osud neprevrátil, alebo možno aj celkom nerozbil a je márne hľadať chybu a vinu v zvedavých služobníkoch mediálneho sveta. Svojim spôsobom už je to vlastne ďalší argument k môjmu tipovaniu, že Róbert Fico sa napokon neodhodlá na prezidentský post kandidovať! Tým prvým bude podľa mňa nenaplnené očakávanie, že svoj a vládny, či stranícky sľub o výške rozpočtového dlhu SR v tomto roku nesplní a hanba z takéhoto zlyhania mu zabráni prezentovať sa ako za slovom si stojaca čestná persóna, no a niečo takéto - s čím teraz vyrukovali ako s oprávnenou požiadavkou novinári a na čo naozaj niet k dispozícii žiadna rozumne znejúca odpoveď, aj keby to bol milosrdný výmysel - bude definitívnym klinčekom do rakvičky možnej prezidentskej budúcnosti!
Mal teda skvelý plán, zotrvať vo funkcii prvého občana Slovenska až do dôchodku a ako vidieť, bolo to vymyslené naozaj skvostne. Lenže naozaj to býva niekedy akurát tak, že ani tie najskvelejšie plány sa nenaplnia očakávaným profitom a bolo by celkom spravodlivé, aby to akurát v tomto prípade dostala do rúk naozajstná spravodlivosť. Teda tá, ktorej zvykneme hovoriť Božia a tej veru držím palce tak akosi celkom bytostne. Kiež by som teda tipoval lepšie, ako to on naplánoval, lebo čo už, každému naozaj iba toľko, koľko si spravodlivo zaslúži.
Je to príbeh vhodný pre finále premiérovho času prázdnin a dovolenky, teda ako koniec uhorkovej sezóny na Slovensku v roku 2013 a nech si z toho každý vyberie presne to, s čím súhlasí, alebo čomu drží palce a budem celkom spokojný. Akurát takto som to celkom naschvál vymyslel!
