Toľko racionality riadenia prirodzených geografických častí našej republiky som naozaj očakával, lebo tie najvyspelejšie štáty Európy, s titulom najstarší kontinent v zmysle ľudského pôsobenia na čo najviac podmienok dobrého a dôstojného fungovania spoločnosti to majú usporiadané akurát takto a verte mi, je to vymyslené naozaj múdro. Kto je ochotný akceptovať tvrdenie, že rodina je základ štátu, ten celkom prirodzene uznáva aj riadenie osídlenia v podobe obcí a miest a potom aj regiónu, lebo príbuznosť predovšetkým v hraniciach nárečia, geografických daností, možností kontaktov, cestovania, kultúrnych zvykov či vzájomnej náklonnosti býva samozrejmým tmelom občianskej súdržnosti odnepamäti.
Vôbec sme sa nemuseli podriadiť voľajakej zmene riadenia na krajinsky spravovaný štát, to naozaj nie, ale keďže majú krajské úrady, alebo mne sa viac páči termín župy, vo voľbách podľa občianskej vôle ustanovené vedenie v podobe župana a poslancov v regionálnom parlamente je to viac ako dosť zákonných noriem na to, aby sa kraj, ergo župa či samostatný región mohol správať ako voľačo rozhodujúco pôsobiace na tento spôsob správy vecí verejných! V rozsahu predpisov spoločného štátu, ale predsa len celkom individuálne podľa vlastných podmienok čo najracionálnejšieho a najprogresívnejšieho vedenia príslušného župnými úradmi spravovaného územia.
Do volieb s určením regionálne, teda krajské či župné, je ešte naozaj dosť času, sú vypísané na 9. novembra tohto roku, ale našťastie už ich neovplyvňuje úmysel premiéra Fica ich počet zredukovať, alebo presnejšie, celkom zredukovať ich špecifiká a možnosti akurát tomu podriadiť ich správu, lebo strana Smer chce presadzovať centrálne rozhodovanie vlastne o všetkom! Staré a dobré zvyky treba dodržiavať, čím je štruktúra rozhodovania o všetkom jednoduchšia tým je menej problémov, kraje stačia tri a celkom iste ušetríme, línia straníckeho riadenia je osvedčeným princípom správy vecí verejných a presne takto to bude racionálne a bezpečné. Žiaľ, vo chvíli keď to píšem ja jasné, že hoci s redukciou počtov slovenských regiónov už Smer neurobí naozaj nič, aj kandidátka možných víťazov vo voľbách je rovnako nemenná. Prevládajú stranícki nominanti strany Smer – všade, s najväčšou možnou propagandou a „sľubotechnou“, ak mi dovolíte trošku zveličovania, ale nič sa nedá robiť, realita je od jedného konca republiky na ten druhý vlastne konštantná – na škodu vecí. To netreba mať danosti a predpoklady byť odborníkom a prospieť pokroku, to potrebujete stranícku legitimáciu a dostanete sa veru presne tam, kde sa dostať chcete!
Presný opak nám cez skúsenosti ponúka svet a veru aj krátka história našich župných orgánov, lebo porovnávať riadenie v podobe výberu priorít v Trenčíne, Prešove či v Bratislave aj laika a ignoranta skúmania podmienok života presvedčí o tom, že čo vyhovuje jednému, to druhému ako keby nehovorilo nič! Vysvetlím to všetkým na celkom jednoduchom príklade - keď sme sa po novembri 1989 usilovali vymyslieť spravodlivé pravidlá pre krytie nákladov prevádzky škôl. Za komunistov sa škola v Bratislave či v Trstenej, alebo voľakde na Kysuciach podieľala na rozpočte energetických nákladov jednotne, toľko a toľko a basta, no všetci dnes vedia, že to je celkom nerozumné kritérium či podmienka, v praxi to často boli až dva mesiace rozdielov v nákladoch, lebo kým v Bratislave už dávno nekúrili, normy o teplote predpísanej v triedach na severe Slovenska tvrdili opak!
Rozdiely v regionálnych podmienkach sú presne na tento spôsob vlastne vo všetkom čo porovnávate, čo ja viem kvalita cestnej siete, občianska vybavenosť, verejná doprava a zdravotná starostlivosť, výroba v priemysle a ponuka živnostníckej sféry, priemerná mzda obyvateľstva, sociálna starostlivosť v tom najširšom možnom posudzovaní, sieť škôl, možnosti zamestnania a kultúrna vybavenosť regiónu a to som celkom iste zabudol na desiatky ďalších, dôležitých kritérií porovnávania.
Práve preto je individuálny prístup k možnostiam regiónu a k potrebám ľudí tam žijúcim podmienkou racionality, to čo je z centrálnych úradov vnímané ako samozrejmosť či nevyhnutnosť je v praxi dirigizmus moci a tlak v podobe zlých rozhodnutí a čím je možnosť regionálnych úradov či ustanovizní v rozhodovaní kreatívnejšia, múdrejšia a celkom racionálne podmienená, tým väčší pokrok a zlepšenie života pre tam žijúcich občanov dosiahneme. Verte mi, premýšľam o tom naozaj kontinuálne, z času na čas sa voľaktorý krajský úrad za pomoci rozhodnutia svojich poslaneckých verdiktov a podpisu župana prezentuje voľačím naozaj pozoruhodne vlastným a prospešným, ale ako sa hovorí, takéto lastovičky žiadnu jar nespôsobia!
To všetko uvádzam presne v tomto priestore a pred voľbami do krajských úradov celkom premyslene, lebo nič sa nedá robiť, takáto špecifikácia potrieb výberu kandidátov do krajských zastupiteľstiev jednoducho nie je v ponuke – všetko má podobu straníckej príslušnosti či aspoň koaličnej dohody v rámci presných pravidiel spolupráce a potom sa dočítate, že vašimi favoritmi by mali byť predovšetkým takýto kandidáti! Preferencie naozaj určuje stranícka príslušnosť a dosiahnutá blízkosť názorov prednostne v príslušnosti k politickej strane či dohodnutému spoločenstvu a ak to mám špecifikovať akurát takto, nuž potom je tu jeden kraj či župa s teraz pravicovým vedením, Bratislava, dve krajské štruktúry fungujú s klasifikáciou za podpory strany Smer a päť ich je ľavicových, lebo riadenie stranou Smer je dominantné! Ten kontext, riadenie republiky je predovšetkým Smer potom znamená, že táto vraj nezávislá a demokratická európska krajina je väčšinovo spravovaná jednostranne, chyby a omyly čo tento systém správy všetkého sa v dôsledkoch a v prejavoch jednostrannosti sčítavajú a vlastne ako omyly či nedostatky násobia a presne to je voľačo absolútne nekorektné.
Kto by sa vyhováral, alebo vážne argumentoval, že presne to je prejav demokracie tak sa mýli nielen náhodne, ale celkom premyslene, lebo zloženie súčasných krajských výborov je pre Smer a jeho členov dominantné, rovnako v takom pomere k väčšine národa je aj počet jeho nominantov na všetky možné aj nemožné posty v štruktúre riadenia regiónu a voľby sa potom stávajú skôr formalitou než spravodlivým výberom vhodných kandidátov. Účasť na voľbách je nedostatočná, podpora kandidátky vo všetkých krajoch má vládnu podporu v tichej a ako keby neviditeľnej podpore, preferencie kandidátov vládnucej strany Smer sú až neuveriteľne širokospektrálne a tieto, v poradí už štvrté župné voľby dokumentujú, že zasa sa raz bude betónovať moc tejto strany v pozícii nemenných istôt! Žiadna inovácia postupov, žiadna originalita a prísľub potrebných zmien vedúcich k pokroku v regiónu, naozaj v tom najširšom možnom zábere, lebo veď načo, tak ako bolo doteraz nech aj odteraz, ba ešte lepšie, lebo tá bratislavská župa v modrom je slovenským anachronizmom!
Jasné, celkom úmyselne všetko zveličujem, ale aj tak, život to zatiaľ prakticky ponúka presne takto! Dominuje záujem ľavice, štát a všetky štruktúry jeho moci a zodpovednosti preferujú kandidátov vlastne na všetko „čo je v hre“ celkom samozrejme ako personálnych favoritov a volič nie je až doteraz oslovený ako možný rezervoár potrebných zmien. Mrzí ma, že pravica sa tak ako doposiaľ vždy nevedela zjednotiť, svojich kandidátov ako keby ponúkala a odporúčala iba z povinnosti a nič z toho, čo dokumentuje a kritizuje ľavicu z účelových postupov a diktátu moci nedokáže využívať v svoj prospech získania nových hlasov.
Lebo vedzte, voľby do regiónov, nech ich nazveme akokoľvek, sú nesmierne dôležité, už teraz sa dá pomer odovzdaných voličských hlasov vyrovnať, na to stačí veru iba presvedčiť tých občanov, čo sú apatickí a veci verejné ich ako keby nevzrušovali a ak skutočnú pravdu spoznajú aj tí, čo voliť chodia, ale nemajú väzby na „trafiky sľubované mocou“, potom by sa cez takéto rozhodovanie mohla udiať veru aj potrebná zmena. Lebo verte mi, vždy je to tak, ak nie je na piedestáli moci voľakto so všetkými nitkami vo vlastných rukách, ak je moc udržiavaná v koridore cti, morálky a zákonov prirodzene, potom sa tu všetkým žije naozaj lepšie ako teraz. Absentuje tak dominancia tých, celkom nespravodlivo preferovaných voľajakým zvykovým právom príslušnosti k tej správnej politike a všetko dostane punc spravodlivosti – nech o všetkom rozhoduje kvalita, vzdelanosť a pracovná výkonnosť i morálka a česť každého jednotlivca.
